O prenasledovaní, diskriminácii a intolerancii voči kresťanom vo svete a na Slovensku
- Podrobnosti
- Uverejnené: štvrtok, 26. november 2015, 17:10
- Napísal: Patrik Daniška
Tento text sa venuje téme prenasledovania, diskriminácie a prejavov intolerancie voči kresťanom vo svete a na Slovensku. Hneď na úvod by som rád uviedol, že miera prenasledovania a intolerancie voči kresťanom sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. Keď hovoríme o perzekúcii kresťanov v krajinách ako je Sýria, Irak, Nigéria alebo Severná Kórea, nedá sa to zrovnávať s prejavmi diskriminácie a intolerancie v Európe či na Slovensku. Napriek tomu je možné konštatovať, že rôzne formy útlaku kresťanov môžeme nájsť prakticky na celom svete. Výnimkou nie je ani Slovensko. ...
Zástupcovia Národného pochodu za život sa stretli s predsedom NR SR
- Podrobnosti
- Uverejnené: štvrtok, 05. november 2015, 12:59
Slovensko má prvé metro
- Podrobnosti
- Uverejnené: streda, 16. september 2015, 19:57
- Napísal: Patrik Daniška
Už veľa sa popísalo o stavbe metra na Slovensku. Teraz sa sen mnohých stal realitou – Slovensko má prvé metro. Ale pozor! Je trochu iné, ako by väčšina z nás čakala.
Čím bližšie smrti, tým menej dôstojnosti? (II.)
- Podrobnosti
- Uverejnené: piatok, 18. september 2015, 07:27
- Napísal: Šimon Hudák
Pri akýchkoľvek diskusiách na tému konca ľudského života sa takmer nikdy nestane, aby sa opomenula naozaj ťaživá téma eutanázie. V rámci nej sa stretávame s rôznymi názormi a argumentmi zástancov pre aj proti. Od práva osoby na sebaurčenie a autonómiu pacienta, cez milosrdenstvo v utrpení, kvalitu života, až po diskusie o povahe právneho poriadku či ľudskej dôstojnosti. Práve ľudská dôstojnosť je v kontexte eutanázie často prezentovaná ako „dôstojnosť umierajúceho“. Dá sa vôbec prísť na koreň toho, čo vlastne to dôstojné umieranie a dôstojná smrť v praxi znamená?
Z denníkov dobrej smrti (I.)
- Podrobnosti
- Uverejnené: streda, 16. september 2015, 07:40
- Napísal: Šimon Hudák
„Bez ohľadu na to ako sa človek zmenil, vždy bude musieť zaplatiť za to, čo vykonal.“ Výrok nám pripomína, že za svoje činy musíme niesť zodpovednosť, a či už chceme alebo nie, minulosť nám ich veľmi rada pripomenie. Minulosť je neoddeliteľne spojená nie len s nami ako človečenstvom, ale aj s tým, čo sme po sebe zanechali. Naše teórie, diela, umenie, veda, právo, filozofia, to všetko je nositeľom svojej vlastnej histórie, vlastného príbehu. História všetkého nám pomáha chápať našu prítomnosť. Je ako svetlo hviezd. Vnímame ho tu a teraz, ale pritom vieme, že ide o pekne starú záležitosť, vlečúcu sa vesmírom milióny rokov.
Zámerom tohto úvodného príspevku je dať priestor na prehovor pani minulosti. Nechať ju hovoriť k aktuálnej a pre nás často trpkej, nepríjemnej a tabuizovanej téme menom eutanázia. Vyzliecť eutanáziu z jej „humánneho rúcha“ a ukázať jej staré jazvy?