Ako sa liberáli podujali budovať socialistickú budúcnosť
- Podrobnosti
- Uverejnené: utorok, 04. jún 2013, 22:47
- Napísal: Patrik Daniška
SaS (opäť raz) navrhuje rozvody dohodou. Len pred necelým rokom sa v parlamente diskutovalo o ich návrhu rozšíriť manželské privilégiá aj na páry rovnakého pohlavia a už je tu ďalší návrh na zásadnú zmenu rodinného práva. Niet divu, že vychádza z tých istých politických končín. Prečo je ale tomu tak, že ľudia presadzujúci „homosexuálne manželstvá“ súčasne chcú, aby sa manželstvo dalo čo najjednoduchšie zrušiť? Dôvod je ten, že tieto dve zdanlivo nesúvisiace veci spolu predsa len úzko súvisia. Politici zo SaS totiž vyznávajú revizionistickú koncepciu manželstva, ktorá je zásadne odlišná od tej, na akú sme zvyknutí.
To, že v súčasnej diskusii o manželstve sa objavujú dve odlišné chápania manželstva, dobre popísali autori Girgis, George a Anderson v knihe Čo je to manželstvo? Obhajoba zväzku muža a ženy.
Na jednej strane je tu snubné (klasické) chápanie manželstva ako úplnej jednoty osôb – teda takej, ktorá zahŕňa všetky podstatné zložky osoby. (Pojem „snubné“ manželstvo pochádza od slova snúbiť sa, teda spájať sa do jedného celku.) Manželstvo v tomto zmysle je teda jednotou vôle a citov, ale tiež telesnou jednotou (ktorá sa dá dosiahnuť len pri pohlavnom styku muža a ženy, ako sexuálne komplementárnych osôb). Manželstvo je vďaka prítomnosti sexu plodného typu prirodzene nasmerované na odovzdávanie života a následne na výchovu detí biologickými rodičmi. Pre tento osobitný vzťah k deťom a rodinnému životu sa na manželstvo vzťahujú záväzky výlučnosti a stálosti, ktoré pri takto chápanom manželstve majú svoje opodstatnenie.
Na druhej strane je tu revizionistické chápanie manželstva, ktoré vníma manželstvo ako emocionálnu jednotu osôb, vzťah vzácny vďaka hĺbke citu medzi partnermi. Sex v takomto vzťahu má svoje miesto, avšak jeho význam spočíva výhradne v tom, že je prostriedkom na vyjadrenie a prehĺbenie ich citovej blízkosti.
Dalo by sa povedať, že náš zákon o rodine ešte stále uznáva manželstvo v jeho snubnom chápaní. Poslanci SaS však vyznávajú revizionistické chápanie manželstva. Len pri takomto revizionistickom chápaní majú oba zmienené návrhy na zmenu rodinnoprávnej legislatívy zmysel: ak pre manželstvo nie je definičným prvkom sex v jeho plodivej forme (koitus), potom naozaj nie je dôvod obmedzovať manželstvo len na osoby opačného pohlavia. A ak je manželstvo výhradne hlbokou citovou jednotou partnerov, potom je nezmysel vyžadovať, aby manželia spolu vytrvali, aj keď ich hlboké ľúbostné city vyprchajú a už viac nechcú spolu žiť.
A ak je manželstvo výhradne hlbokou citovou jednotou partnerov, potom je nezmysel vyžadovať, aby manželia spolu vytrvali, aj keď ich hlboké ľúbostné city vyprchajú a už viac nechcú spolu žiť.
Zamerajme sa teraz na jeden dôležitý paradox: liberáli zo SaS predkladajú návrh na rozvody dohodou „s cieľom zmenšovať zasahovanie súdov a štátu do súkromnej sféry jednotlivcov...“ Lenže návrhy SaS, smerujúce k zmene definície manželstva zo snubnej na revizionistickú (vrátane návrhu na zľahčovanie rozvodov), idú presne opačným smerom. Prečo si to myslím?
Snubné chápanie manželstva vníma manželstvo ako základnú bunku spoločnosti, ktorá má za cieľ zabezpečovať jej reprodukciu a riadnu výchovu detí. Manželstvo je teda do značnej miery verejnou inštitúciou (minimálne v miere, do akej je existencia manželstva potrebná vo verejnom záujme). Preto je obhájiteľné, aby štát manželstvo právne uznával a reguloval ho a na manželov uvaľoval rôzne povinnosti (najmä záväzok stálosti a výlučnosti). Ak by sme redefinovali manželstvo zo snubného na revizionistické – štát by od tohto momentu mal strčený nos tam, kde nepatrí. Každé vmiešavanie sa štátu do takto chápaného manželstva by bolo neprípustným etatizmom.
Aby sme trochu dovysvetlili predchádzajúci odsek, je potrebné si uvedomiť, že „rozšírenie“ manželstva na osoby rovnakého pohlavia, alebo „zjednodušenie rozvodov“, nie je len rozšírením a zjednodušením. Ide predovšetkým o zmenu definície manželstva. Manželstvo v jeho snubnom chápaní prestáva v našom právnom poriadku existovať a namiesto neho pojmom manželstvo budeme označovať niečo úplne iné. A všetky obmedzenia a privilégiá, ktoré sa na manželstvo vzťahujú kvôli jeho celospoločenskému prínosu ako základnej reprodukčnej jednotky spoločnosti, zrazu budeme uvaľovať a priznávať súkromnému vzťahu, ktorý má úplne inú kvalitu, náplň a poslanie.
Ak predefinujeme manželstvo zo snubného na revizionistické, pravidlá výlučnosti a trvalosti budú čím ďalej tým menej dávať zmysel.
Neexistuje rozumný dôvod, prečo by sa emócie mali obmedzovať len na dve osoby, alebo prečo by museli byť trvalé; koniec koncov, nad emóciami nemáme úplnú kontrolu. Ak predefinujeme manželstvo zo snubného na revizionistické, pravidlá výlučnosti a trvalosti budú čím ďalej tým menej dávať zmysel. To bude mať negatívny vplyv na celospoločenské vnímanie manželstva aj na jednotlivých manželov, a ešte viac sa tým podporí rozvodová mentalita a zahmlí sa skutočné poslanie manželstva. Ak náš právny poriadok nebude poznať skutočné manželstvo, časom ho prestanú poznať aj ľudia. A keď ho prestanú poznať, nebudú ho ani žiť.
Pritom deťom sa vo všetkých smeroch najlepšie darí, ak vyrastajú v rodine založenej na manželstve svojich biologických rodičov (viac k tejto téme napr. tu). Lenže podporou rozvodu sa stále viac detí dostáva mimo takéhoto prostredia. A práve tu nastupuje neustále rastúci sociálny štát. Kríza rodiny zvyšuje potrebu sociálnych služieb: slobodným mamičkám chýba chlap a jeho príjem. Deťom chýba rodič, v dôsledku čoho neraz nastupujú sociálni pracovníci, detské domovy, aj polepšovne. Súdy sú zahlcované žiadosťami o úpravu styku, starostlivosti o dieťa a platenie výživného. Narúšajú sa medzigeneračné vzťahy medzi rodičmi, deťmi a starými rodičmi. Rastie chudoba väčšiny ľudí zasiahnutých rozvodom. Toto všetko sa snaží riešiť štát, ktorý tým stále viac vstupuje do života jednotlivých ľudí. Lenže, aby štát mohol postaviť starobinec, alebo vyplatiť sociálnu dávku, musí na ňu najskôr niekomu vziať. Čím viac štát dáva, tým viac iným berie, a neustále rastie.
A práve tu vidím dôvod, prečo revizionisti zo SaS nahrávajú prebujnelému štátu. Ich návrhy smerujú k ďalšiemu rozvratu rodiny a neschopnosti plnenia jej funkcií. A čím menej funkčných rodín budeme mať, tým viac ľudí bude závislých od štátu, ktorý tak bude ďalej rásť.
Podporte článok na vybraliSME (kliknutím na tlačítko hlasuj).