Žiadam zasielať HFI správy

Je výchova k „bezpečnému sexu“ dôvodom poklesu počtu potratov?

Valerie Huber

Čestní občania musia odolávať propagande „bezpečného sexu“ a pochopiť, že ide o podvodnú kampaň sľubujúcu jednoduché riešenie zložitého problému.

Nedávna správa AP o zmenách v počte potratov v jednotlivých štátoch USA zistila, že takmer všetky štáty zaznamenali od roku 2010 pokles v počte potratov. Ale titulky hovorili až o tridsať percentnom poklese na Havaji, kde zaznamenali vôbec najväčší pokles zo všetkých štátov. Laurie Temple Fieldová, bývalá spolupracovníčka ACLU a súčasná vyslankyňa Plánovaného rodičovstva pre Havaj, nestrácala čas a ihneď tento dramatický pokles pripísala havajskému programu Znižovanie sexuálnych rizík (Sexual Risk Reduction, angl. skr. SRR) – teda sexuálnej výchove zameranej na antikoncepčné prostriedky.

Zástancovia sexu tínedžerov sa opierajú o podmanivú moc nového trendu svojho posolstva. Tento sa dá zhrnúť do slov: „Keď štát zavedie náš druh sexuálnej výchovy, môže očakávať pokles v miere potratov.“ Cieľom tohto posolstva je znížiť podporu programom Vyhýbania sa sexuálnych rizík (Sexual Risk Avoidance, skr. SRA), čo je sexuálna výchova podporovaná vplyvnou skupinou priaznivcov: sociálnymi konzervatívcami a pro-life orientovanými politickými činiteľmi. Aj keď to môže vyzerať ako presvedčivá kampaň, chýba jej logika a intelektuálna poctivosť – najmä s ohľadom na údaje celoštátneho prieskumu a množstva premenných, ktoré ovplyvňujú počty potratov.

Rozbor posledných údajov AP odhaľuje tri hlavné problémy spájajúce sa s vyhláseniami o kauzalite zo strany Plánovaného rodičovstva a ich partnerov:

Po prvé, v rovnakej miere sme svedkami poklesu počtu potratov v štátoch s liberálnymi potratovými zákonmi, ako aj v štátoch, ktoré majú prísne zákony.

Po druhé, svedkami tohto poklesu potratovosti sme boli tak v červených, ako aj modrých štátoch [teda v prevažne republikánskych aj demokratických štátoch – pozn. prekl.].

Po tretie, miera potratov klesá v štátoch so sexuálnou výchovou typu SRR aj SRA. Bez ohľadu na to, aké podmanivé sú výroky na podporu SRR, žiadne jednoduché odpovede neexistujú.

Programy na zníženie sexuálnych rizík neznižujú mieru potratov

Dramatické zmeny v správaní ľudí zriedka možno vysvetliť pomocou jednoduchého alebo jediného vysvetlenia. Tridsať percentný pokles miery potratov v Havaji od roku 2010 do roku 2014 nie je výnimkou. Tvrdenie, že tento bezprecedentný pokles by sa mal pripísať pár hodinám sexuálnej výchovy, je takmer smiešne.

Človek nemusí zachádzať príliš do hĺbky na to, aby našiel široké medzery v argumentoch o zníženej miere potratov vďaka „sexuálnej výchove typu SRR“. Správa AP ukazuje, že miera poklesu potratov v Severnej Karolíne je takmer rovnako vysoká ako na Havaji. Severná Karolína však pri sexuálnej výchove vyžaduje, aby sa zdôrazňovala zdržanlivosť.

Naopak štát Kalifornia má ešte priamejšiu politiku sexuálnej výchovy ako Havaj. Správa AP nezaznamenala čísla o potratoch tohto štátu, pretože tento štát údaje o potratoch nearchivuje. Avšak najnovšie analýzy Guttmacherovho Inštitútu zistili, že miera potratov v Kalifornii je viac než o 20 % vyššia ako celonárodný priemer. Od chvíle, keď prezident Clinton podpísal program Výchovy k zdržanlivosti (Title V Abstinence Education) ako súčasť zákona o reforme sociálneho zabezpečenia z roku 1996, Kalifornia odmietla realizovať sexuálnu výchovu typu SRA. Odvtedy sa štátne zákony stali voči prístupu Vyhýbaniu sa sexuálnych rizík [teda sexuálnej výchove typu SRA] také nepriateľské, že niektorí tvrdia, že je sexuálna výchova typu SRA v tomto štáte prakticky postavená mimo zákona.

Sexuálna výchova typu SRR zaplavuje štát posolstvom, že sex tínedžerov je normálna vec. Jedným z príkladov toho, akou radikálnou sa stáva táto sexuálna propaganda, je nedávna správa o istom učiteľovi matematiky z Kalifornie, ktorý sľúbil dať kredit navyše každému študentovi, ktorý si urobí „selfie“ fotografiu s erotickými pomôckami a kondómami, ktoré nájde v spálni svojich rodičov. Ak by platila logika, že politika sexuálnej výchovy typu SRR je významne znižuje počet potratov, dalo by sa očakávať, že Kalifornia bude mať jeden z najnižších počtov potratov v USA.

Napriek tomu, pravdou je presný opak. V Kalifornii končí umelým potratom 23 % všetkých tehotenstiev. Táto miera je vyššia než na Havaji, vyššia než celoštátny priemer a takmer dvakrát vyššia než v susednom Texase. Mimochodom, Texas má jeden z najprísnejších zákonov sexuálnej výchovy podporujúcich SRA. Hoci je Texas často napádaný za to, že zavádza politické stratégie, aby sa mladí vyhýbali rizikovému sexuálnemu správaniu, Texas má jednu z najnižších mier potratovosti v USA.

Skutočné dôvody poklesu počtu potratov na Havaji

Pozrime sa však na Havaj, keďže tamojší pokles počtu potratu je skutočne veľký. Tridsaťpercentný pokles od roku 2010 naznačuje, že za touto zmenou je pozoruhodný súbor faktorov. Čiastočne to môže byť následkom nálad v spoločnosti, ktoré sa čoraz viac uberajú pro-life smerom, najmä medzi Miléniovou generáciou [Miléniová generácia alebo Generácia Y je generácia narodená medzi rokmi približne od roku 1976  do roku 2001, pozn. prekl.].

Ale sexuálna výchova? Pozrime sa na dáta. Pôrodnosť medzi tínedžermi na Havaji klesla od roku 1991 o 58 % a počet všetkých tehotenstiev tínedžerov (vrátane tých, ktoré sa skončili inak ako pôrodom) klesol od roku 1988 o 51 %. Správa Guttmacherovho Inštitútu z februára 2015 zistila, že Havaj má takmer najvyššie počty nechcených tehotenstiev; medzi tínedžermi však majú klesajúci trend. Okrem toho, doktor Donald Hayes, epidemiológ z Havajského Ministerstva zdravotníctva, uviedol, že potraty tínedžerov v jeho štáte tvoria menej než 20 % všetkých potratov. Tehotenstvá, pôrody a potraty tínedžerov začali klesať už dávno predtým, než bola v roku 2009 na Havaji prijatá sexuálna výchova typu SRR.

Je zaujímavé, že väčšina médií nespomenula ani to, že Havajskí tínedžeri na sex čakajú dlhšie. Miera havajských stredoškolákov, ktorí mali sex, sa v roku 1993 pohybovala na úrovni 44,3 %, do roku 2013 však tento počet klesol na 35,9 %. Priemerná hodnota pre celé USA je 46,8 %. Havajský údaj je teda výrazne nižší než priemer. Dôležité je tiež zistenie, že tieto percentuálne podiely sa znížili v rovnakom čase, ako sa kultúra ešte viac presýtila sexom.
Prečo nikto neuviedol, že pokles tehotenstiev a potratov medzi dospievajúcimi by mohol byť aspoň čiastočne spôsobený faktom, že čoraz menej dospievajúcich má sex? Rozhodnutie čakať na sex, ktoré ide proti prúdu súčasnej kultúry, je pozoruhodné a iste si zaslúži pochvalu a povzbudenie zo strany dospelých Američanov – zo strany učiteľov sexuálnej výchovy, ako aj zo strany politických činiteľov. Napriek tomu obhajcovia sexu mladistvých používajú správu o poklese počtu potratov v Amerike na to, aby čo najviac bagatelizovali zdravé rozhodnutie miliónov dospievajúcich, pričom vyzývajú na odstránenie programov ako SRA, ktoré povzbudzujú a podporujú mládež, aby sa vyhýbali rizikovému sexuálnemu správaniu.

Normalizácia sexuálneho experimentovania

Takýto krok sa dal samozrejme očakávať. Obhajcovia sexu mladistvých využijú každú príležitosť, aby normalizovali sexuálne experimentovanie dospievajúcich v čoraz nižšom veku. Človeka však až mrazí pri vyhliadke, že by spoločensky konzervatívni rodičia a politici boli ochotní uveriť, že najlepším spôsobom ako znížiť potraty, je nahradiť sexuálnu výchovu typu SRA v prospech sexuálnej výchovy typu SRR.

Čestní občania musia odolať tomu, aby medzi týmito dvoma prístupmi robili kompromis, a musia pochopiť, aká je to kampaň: kampaň plná podvodov, ktorá sľubuje jednoduché riešenie zložitého problému. Na začiatku 20. storočia, v priebehu éry pokroku, jedna osoba vyjadrila niečo podobné. Tvrdila, že ľahký prístup k účinnej kontrole pôrodnosti by bol najlepším spôsobom ako zabrániť potratom. Bola tiež presvedčená o tom, že sexuálna sloboda by bola pre všetky ženy oslobodzujúca, a tým sa aj riadila. Aj keď sa táto osoba, Margaret Sangerová, formálne neangažovala v oblasti sexuálnej výchovy mládeže, tvrdila, že len čo sa jedinec stane dospelým, mal by si užívať sex bez toho, že by ho obmedzovalo manželstvo alebo morálka. Tvrdila, že zdržanlivosť spôsobuje „nervozitu“ a psychické problémy. Zdravie a dobré životné podmienky pre ženy si teda vyžadujú antikoncepciu a uvoľnenie spoločenských mravov vzťahujúcich sa na sex. Tento sto rokov starý argument je takmer identický s tým, ktorý sa dnes uvádza na obranu sexuálnej výchovy typu SRR.

Američania by sa tak ľahko nemali dať obalamutiť. Najlepší spôsob ako znížiť počet tehotenstiev a potratov dospievajúcich je docieliť, že sa bude za normálne považovať odloženie sexuálneho života medzi tínedžermi – teda opak sexuálneho experimentovania, ktorý presadzuje výchova SRR. Najlepším spôsobom, ako dosiahnuť, aby mladí považovali odklad sexuálneho života – najlepšie až do manželstva – za normálny, je inšpirovať ich, aby si predstavili svoju budúcnosť naplnenú nádejami a snami, o ktoré sa usilujú. Mladým tak pomôžeme pochopiť, že úspech v živote vyžaduje vnútornú sebakontrolu a schopnosť regulovať veci, ktoré môžu zmariť tieto budúce ciele. Čakanie na sex vyžaduje sebaovládanie, no odklad uspokojenia otvára cestu celému radu zdravých dôsledkov, vrátane oddialenia tehotenstva.

Falošný pocit bezpečia

Dospievajúci, ktorých učia, že sexuálne experimentovanie je v poriadku dokým používajú antikoncepciu, sú vovádzaní do falošného pocitu bezpečia. Tak či onak, stále existuje veľké riziko, že sa dostanú do ďalšej dôležitej štatistiky, a to štatistiky o epidémii sexuálne prenosných chorôb. Kondómy sú jedinou antikoncepciou, ktorá ponúka akú-takú ochranu a zníženie rizika prenosu pohlavne prenosných chorôb. Dve zo štyroch najčastejších pohlavne prenosných chorôb medzi mládežou sa však prenášajú tak ľahko, že sa prenesú aj pri správnom a dôslednom používaní kondómu.

Je zrejmé, že sex tínedžerov je rizikovým správaním. No hoci to preukázalo veľké množstvo spoločenskovedných výskumov, tento fakt sa uznáva zriedkakedy. Popravde, bežne sa ignoruje. Mladí, ktorí čakajú na sex, majú menej celoživotných partnerov, a je u nich menej pravdepodobné, že budú trpieť nejakými fyzickými následkami sexu. Tento výskum sa netýka len tehotenstva a pohlavne prenosných chorôb. U dospievajúcich, ktorí čakajú na sex, je tiež pravdepodobnejšie, že sa vyhnú negatívnym emočným následkom, a že sa vyhnú iným druhom vysokorizikového správania. To zvyšuje pravdepodobnosť, že v budúcnosti budú mať stabilnejšie a zdravšie manželstvá. Toto všetko sú témy, o ktorých sa pravidelne hovorí v programoch SRA, no len zriedka sa o nich diskutuje v programoch SRR.

Sociálni konzervatívci a pro-life politici nesmú uveriť tomuto vykonštruovanému prepojeniu dvoch rozdielnych vecí. Táto agenda je veľmi jasná. Jedná sa o šikovný trik, ako prekrútiť problém potratov, antikoncepcie a sexuálnej výchovy s cieľom dosahovať politicky dôležité priority, to všetko v snahe rozdeliť spoločensky konzervatívnych a pro-life ladených politikov a občanov.

Nezhltnime im to.

Valerie Huberová je prezidentkou Národnej asociácie výchovy k zdržanlivosti (National Abstinence Education Association). Môžete ju kontaktovať na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .


Článok pôvodne vyšiel na portáli Public Discourse: Ethics, Law and the Common Good, bol preložený a publikovaný s dovolením vydavateľa. Preklad: Lukáš Vaník.