Otehotnela po znásilnení
- Podrobnosti
- Uverejnené: štvrtok, 14. august 2014, 12:29
Juda Myers | LifeNews.com
Iva, aktuálne šestnásťročná, nechcela, aby niekto vedel, čo sa stalo. Strach bol všadeprítomný. Tento príbeh verejne zdieľa po prvýkrát.
Táto nevinná 15-ročná dievčina si chcela len posedieť v parku a kresliť stromy počas krásneho slnečného dňa na konci júna 2013. Normálne by nešla sama, ale v ten deň jej mama súhlasila. Za bieleho dňa sa jej to nezdalo nebezpečné. Ešte netušila, že v ten deň nebude sama. „Hlas toho muža mi ešte stále zvoní v hlave, ako na mňa kričal, keď som utekala. Hovoril, že si ma nájde, ak to niekomu poviem,“ povedala. V ten deň ukradol jej nevinnosť. Iva bola taká vydesená, že nikomu nič nepovedala a niekoľko mesiacov sa bála vychádzať zo svojej izby. „Asi mesiac potom som si všimla, že nemám menštruáciu. Bolo mi veľmi zle, kedykoľvek som doobeda niečo zjedla ... Zo zvedavosti som na Google vyhľadala príznaky tehotenstva. Ako som čítala ten zoznam, skoro všetky sa zhodovali s mojimi príznakmi. Bola som tehotná.“
Jednou z najväčších obáv znásilnených žien je, čo si budú myslieť ostatní. Iva nebola výnimkou. „Bola som vydesená,“ povedala, „Vydesená najmä z toho, že sklamem svojich rodičov. Celý život mi hovorili: ‚Neotehotnej pred svadbou.‘ Tak som iba ďalej pokračovala vo svojom živote“. Iva neprestávala myslieť na potrat, ale vedela, že neexistuje možnosť ako ho podstúpiť bez toho, aby to jej rodičia zistili. Preto pokračovala v škole a žila ako predtým, ale ako hovorí, „Nebola som ako predtým.“
Nikomu nič nepovedala a všetko tajila, aj keď už začala cítiť pohyby. To bol pre ňu zlom. Už nechcela ísť na potrat. To dieťa patrilo k nej! „Len čo som začala cítiť pohyby dieťaťa v mojom bruchu, vedela som, že nepôjdem na potrat, a že si moje dieťa nechám. Aby som zakryla tehotenstvo, stále som nosila voľné košele.“ Počas tehotenstva nechodila k lekárovi, ani nebrala žiadne prenatálne vitamíny. Môže sa to zdať pohoršujúce, ale mnoho tínedžeriek tak koná, aby zakryli tehotenstvo zo strachu, že budú obviňované, alebo horšie, že im niekto ublíži alebo ich zabije.
Aj keď sa Iva skrývala vo vrecovitých šatách, prezradila ju jej chôdza. „Moji priatelia nezistili, že som tehotná, až kým som nebola v ôsmom mesiaci. Vtedy mi kamoška povedala: ‚Chodíš ako kačka.‘ Na to som jej povedala: ‚Ženy v ôsmom mesiaci majú tendenciu tak chodiť.’ No a za krátku dobu už každý vedel, ‚Iva je tehotná!‘“ Ivino tajomstvo bolo vonku. Keď vyšlo najavo, že Iva nechodí do poradne, jeden z priateľov to povedal učiteľovi a učiteľ to povedal školskému poradcovi. A keď to už v škole každý vedel, netrvalo dlho a Iva sa musela postaviť pred svojich rodičov. „Bola som vystrašená, a šokovaná. Moji rodičia UVÍTALI a MILOVALI dieťa, ktoré bolo v mojom brušku. Všemožne ma podporovali.“ (Všetky veľké písmená napísala Iva.) Iva je veľmi vďačná svojim rodičom, ktorí sú pre ňu skutočným požehnaním. Nie je totiž samozrejmosťou, že dievča nájde u rodičov oporu. Mnoho dievčat nútia ich matky ísť na potrat. A v prípade incestu slúži práve potrat na zakrytie stôp.
Keďže Iva nechodila na poradňu, okamžite ju zobrali k lekárovi, ktorý zistil, že má vysoký krvný tlak. Školské zdravotné sestry boli inštruované, aby jej kontrolovali krvný tlak a necelý týždeň po návšteve lekára ju kvôli tlaku hospitalizovali v nemocnici. Na jej prekvapenie, a tiež prekvapenie všetkých ostatných, Iva už bola otvorená na 1cm a začínala rodiť. V ten deň sa počas prvého ultrazvuku dozvedela, že bude mať dcéru. Jej radosť znovu vystriedal strach. „Bála som sa,“ zdôrazňuje Iva. „Nebola som ešte pripravená mať dieťa! Ale potom, čo som ju v tú nedeľu 9. marca 2014 uvidela, bola som nadšená. Najprv som nevedela, čo cítiť, ani čo si mám myslieť. Uvedomovala som si len, že je tu a že je moja. A Boh v tom zohral obrovskú rolu. Narodila sa pekná a zdravá. On ju požehnal. A stále ju žehná.“
Iva nie je jediná, ktorá to objavila. Len čo žena pochopí, že je to jej dieťa, celý jej postoj sa zmení. Uhol pohľadu znamená všetko. Keď žena či dievča vidí túto pravdu a neverí predsudkom spoločnosti, je schopná mať radosť z požehnania života. Existujú skvelí ľudia, ktorí zažili utrpenie, ale sú schopní vidieť, že ich životy nie sú určené len jediným okamihom, ale skôr ich vôľou žiť naplno. Neexistuje väčšia radosť než držať nádherné novonarodeniatko v náručí. O tento krásny zážitok prichádza príliš veľa žien, pretože uverili lži. Jedno dievča povedalo, že by prišla o život, ak by donosila plod znásilnenia. Ale pravdou je, že život ide ďalej. Dievča, ktoré ignorovalo tlak okolia, bolo posilnené. Matky živých detí sú oveľa posilnenejšie a nič neľutujú.
„Bola to pre mňa ťažká skúsenosť. Ale nakoniec sa všetko ukázalo byť také úžasné. Stále o tom s mamou vtipkujeme [ako rýchlo to šlo!] Takže, ak by som mohla niečo povedať znásilnenej žene, ktorá práve zistila, že je tehotná, povedala by som: „Nechaj si dieťa, to nie je pripomienka toho, čo sa stalo, nie je to obluda, ale nežné klbko lásky a teba.“ Stojí to za to.“
Iva urobila ešte niečo prekvapujúce, a síce oznámila znásilnenie na polícii. Keď jej rodičia zistili, že Iva otehotnela po znásilnení, pomohli jej s oznámením. Doteraz toho muža nenašli. Ale Iva je veľmi statočná. Väčšina dievčat sa to bojí povedať, alebo sa hanbia, dokonca aj neskôr v dospelosti. Častokrát polícia tieto ženy nepodporí a nevyjadrí im žiadny súcit, naopak snažia sa vzbudiť dojem, že dievča „to chcelo“, alebo urobilo niečo, čo násilníkovi dalo „právo“ ju znásilniť. Kladenie otázok typu „čo ste vtedy mali na sebe“, obeť znovu len ponižuje. Ale policajti, ktorí prevzali Ivino oznámenie, sa správali veľmi úctivo.
Iva je hrdá na svoju dcéru a je rada, že je jej mamou. Život nie je vždy ľahký, ale správne rozhodnutia nikdy neoľutujeme.
LifeNews poznámka: Juda Myers je zakladateľom CHOICES4LIFE, ktorá pomáha obnoviť úctu a dôstojnosť znásilnených žien a ich detí. Pomáha aj ženám po spontánnom či umelom potrate, aby našli útechu a nádej. Deti počaté pri znásilnení, ktoré sa potrebujú vyrovnať s vlastnou identitou, tu tiež nájdu nádej a zmysel života.
Ďakujeme LifeNews.com za možnosť preložiť a uverejniť tento príbeh. Anglická verzia príbehu je dostupná tu.
Na Slovensku sa ženy môžu obrátiť na poradňu Alexis, http://www.alexisporadna.sk/.