Žiadam zasielať HFI správy

Transgender: Generál Lengvarský pripravil nový útok

Kontroverzné odborné uznesenie o transsexualizme by mohlo platiť už o pár týždňov. Ak sa nič nestane. 

Ministerstvo zdravotníctva vydalo začiatkom apríla odborné usmernenie, podľa ktorého sa rozširujú možnosti, ako dosiahnuť úradnú zmenu pohlavia. Doposiaľ sa vyžadoval chirurgický zákrok – okrem iného aj preto, aby sa predišlo právnemu chaosu pri určovaní materstva a otcovstva (napríklad existencii tehotných „oteckov“). Podľa Lengvarského usmernenia by však na zmenu pohlavia malo stačiť aj podávanie hormónov opačného pohlavia, dokonca v prípade ak to zo zdravotných dôvodov nie je možné, nebude sa vyžadovať ani to. Čiže „tehotný muž“ (v skutočnosti biologická žena, úradne uznaná za muža) by sa čoskoro mohol stať právnou realitou už aj u nás.

Nemá to podporu vo verejnosti, ani to nie je v programe vlády, celkom logicky to vyvolalo aj nevôľu konzervatívnych koaličných poslancov pod vedením Anny Záborskej, ktorí požadovali zrušenie tohto usmernenia, a pohrozili odvolávaním progresívneho ministra. Ten odmietol ustúpiť. Po stupňujúcom tlaku síce ustúpil, avšak len naoko, pretože namiesto zrušenia odborného usmernenia iba pozastavil jeho platnosť. Tým okabátil poslancov, ale aj premiéra, ktorému mal prisľúbiť, že usmernenie zruší.

Ale pozor. Pozastavenie platnosti usmernenia bolo odôvodnené potrebou prijatia štandardných postupov liečby transsexualizmu, pričom prijatím štandardných postupov sa platnosť odborného usmernenia automaticky obnoví.

Z ministerstva v posledných týždňoch prichádzajú informácie, že minister veľmi tlačí na to, aby sa štandardné postupy prijali čím skôr. V najhoršom scenári by k tomu mohlo dôjsť už začiatkom prázdnin. Tým by automaticky začalo platiť aj kontroverzné odborné usmernenie, ktoré mal minister zrušiť, ale nezrušil.

Minister Lengvarský tak opäť začína kultúrnu vojnu. Spojencov na ňu má v progresívnych politikoch.

Je preto potrebné dosiahnuť, aby sa odborné usmernenie naozaj zrušilo, a to ešte pred prijatím štandardných postupov. Spomínané uvoľnenie kritérií pre úradnú zmenu pohlavia nie je jediným problémom tohto usmernenia. Medzi ďalšie patrí výlučné preferovanie invazívnych metód, usmernenie sa prakticky vôbec nezmieňuje o možnosti psychoterapeutickej pomoci, ktorá môže človeku pomôcť zmieriť sa so svojou transsexualitou bez chirurgických operácií. Nedostatočné je aj poučenie pred informovaným súhlasom, chýba vekové obmedzenie pre osoby, ktoré môžu podstúpiť zmenu pohlavia, a podobne. Ak by malo byť odborné usmernenie prijaté, treba vypracovať celkom nové znenie.

Do témy by mali vstúpiť aj odborníci na ústavné, rodinné, prípadne správne právo, filozofi, a dovolím si povedať, že aj zástupcovia ľudu. Odborné usmernenie totiž zďaleka nerieši len medicínsku stránku problému, ale má dosah na základné pojmy a inštitúty obsiahnuté v našej ústave a zákonoch, najmä na to, kto je muž a kto žena, čo je to manželstvo, kto sú otec a matka. Pri všetkej úcte k psychológom, toto sú kľúčové právne a hodnotové otázky, o ktorých nemajú kompetenciu rozhodovať.

Celkovo vnímam ako problém, ak takéto základné normy majú byť upravené len odborným usmernením. O dôležitých normách má rozhodovať parlament, pri zmene pohlavia tomu tak u nás však nie je. Len keď sa pozrieme do susedného Česka, zistíme, že základná úprava je obsiahnutá priamo v Občianskom zákonníku, a okrem iného podmieňuje zmenu pohlavia „chirurgickým zákrokom pri súčasnom znemožnení reprodukčnej funkcie a premene pohlavných orgánov“, a rieši aj zánik manželstva pri zmene pohlavia (nerieši však už otázku uzatvárania manželstva transgender osobami). My tieto otázky v zákone ošetrené vôbec nemáme.

Riešením by bolo oddelenie liečebných postupov pri transsexualizme od právnych otázok, akými sú definícia muža a ženy, určovanie rodičovstva, či definícia manželstva. Takto sa na vec pozerajú v Maďarsku, kde úradná zmena pohlavia nie je možná, keďže ani zmena pohlavia ako takého nie je možná. Lekári majú voľnosť postupovať pri liečbe transsexuálneho pacienta aj využitím chirurgických operácií. Právo však i po takýchto zásahoch vychádza z biologickej reality a za pohlavie človeka považuje to, ktoré mu bolo určené pri počatí. 

Takéto riešenie by malo minimálne dva dobré dopady. Po prvé, právo by si zachovalo svoju integritu a súvis s realitou. A po druhé, zmiernil by sa tým tlak na operácie, ktoré poškodzujú zdravé telesné orgány, čím by sa vytvoril väčší priestor pre hľadanie humánnejších a citlivejších foriem pomoci.

 

Článok vyšiel v denníku Štandard 24. júna 2022.

Ilustračná fotka Pexels