Žiadam zasielať HFI správy

Istanbulský dohovor: nesadnime na lep ústavnému súdu

Otázka, či je Istanbulský dohovor v súlade s našou ústavou, je nepodstatná. Dohovor treba zamietnuť bez ohľadu na to, čo by mohol ústavný súd povedať.

Istanbulský dohovor bol dlho témou, ktorou žili aktivisti, ale nie masy. Dnes to už neplatí a téma doslova zľudovela. Osobitnú zásluhu na tom má kampaň Zastavme zlo z Istanbulu, minulotýždňové vyhlásenie predstaviteľov jedenástich kresťanských cirkví, a tiež vyjadrenie predsedu vlády Fica (ktorým prelomil dlhoročné mlčanie o tejto téme). Stala sa veľká a pozitívna zmena! No treba povedať aj B.

O tom, že táto vláda dohovor nebude ratifikovať, sa viac menej vedelo už od júna minulého roka. Lenže požiadavka odporcov dohovoru (vrátane cirkví) je, aby sa téma definitívne uzavrela stiahnutím podpisu, nie iba odložila na neurčito. Dohovor sa môže odložiť aj sto krát, ak ho nakoniec nejaká vláda prijme, nebude to nič platné.

Vyjadrenie premiéra z minulého týždňa daný stav nijako nezmenilo. Z vládnej koalície sa za stiahnutie podpisu vyjadrila jedine SNS. Premiér Fico sa voči dohovoru vyjadril síce ostro a zabojoval o imidž ochrancu pred gender ideológiou, ale z právneho hľadiska zatiaľ nespravil žiadny posun.

Možno sa premiérovo vyjadrenie dá chápať aj ako príprava na stiahnutie podpisu, neviem. Ale je tu aj jedno veľké riziko, priam pasca, do ktorej sa zamotal aj sám Fico, a to argumentáciou o možnom rozpore Istanbulského dohovoru s našou ústavou.

Istanbulský dohovor je problematický, lebo vnáša gender ideológiu do právneho poriadku. Toto je dôvod, pre ktorý ho treba odmietnuť. Odporcovia Istanbulského dohovoru však nikdy neargumentovali proti jeho prijatiu rozporom dohovoru s ústavou. Ak je dohovor problémový a nechceme ho, otázka jeho súladu s ústavou je nepodstatná. Dohovor treba odmietnuť bez ohľadu na to, čo by povedal ústavný súd.

Presmerovanie pozornosti na otázku protiústavnosti dohovoru je falošná stopa, na ktorú sa nás pokúšajú nasmerovať niektorí liberálni politici. Javí sa mi to skôr ako taktika, ako dostať tému ratifikácie späť do hry. Podobnú fintu nedávno použili aj politici v Bulharsku a Lotyšsku.

Je totiž dosť možné, že ústavný súd nenájde zjavný rozpor dohovoru s ústavou. Prečo by aj? Ústava sa písala pred štvrťstoročím, kedy bola téma gender prakticky neznáma, takže ústavodarca sa nevedel voči tejto téme cieľavedomo vymedziť. Čiastková reflexia sa udiala zavedením definície manželstva do ústavy, Istanbulský dohovor však nespomína žiadnu definíciu manželstva, takže je problém nachytať ho na základe tohto ustanovenia ústavy.

A čo je asi najdôležitejšie, veľa bude záležať od ďalšieho vývoja v interpretácii dohovoru, a to je pre nás právnikov zábavka na desaťročia. Riziká je vidieť, ale na papieri toho zatiaľ nie je veľa. V tejto chvíli sú stále v hre viaceré možné interpretácie, pretože oficiálne sa ešte nevie, kto všetko sa v trójskom koňovi skrýva. Predpokladám, že na toto odhalenie si ešte chvíľu počkáme. O ratifikácie sa začali zvádzať boje vo viacerých krajinách strednej Európy a predčasné vyfarbenie by pomohlo tieto ratifikácie zastaviť.

Pri rozhodovaní ústavného súdu platí pravidlo, ak možno nejaký predpis vykladať rôznymi spôsobmi a aspoň jeden z nich je súladný s ústavou, súd nemá takýto predpis označiť za protiústavný. (Za správny sa má potom považovať ten výklad, ktorý neodporuje ústave – len neviem, či to budú v budúcnosti ochotní zobrať do úvahy odborníci v GREVIO, prípadne iné medzinárodné inštitúcie).

Ak by teda ústavný súd nenašiel žiadny zjavný rozpor dohovoru s ústavou, jeho zástancovia povedia – no vidíte, veď sme vám hovorili, že dohovor nie je protiústavný, tak ho môžeme prijať! Na tento lep by sme nemali sadnúť.

No dôležité je ešte jedno: nemali by sme sa nechať uspokojiť ani takou kritikou dohovoru, za ktorou nenasleduje ochota vziať podpis pod dohovorom späť.


Článok bol pôvodne publikovaný na Postoji

Ilustračná fotka: Flickr, Abraxas3d: trojan_horse-9526, licencia: CC BY-NC 2.0