Žiadam zasielať HFI správy

Dilema Brada Pitta

12 rokov otrokom a 9 mesiacov nenarodeným dieťaťom

Film 12 rokov otrokom sa stal filmom roka. Ide o dojímavý skutočný príbeh černocha Solomona Northupa (Chiwetel Ejiofor), ktorý bol unesený a predaný do otroctva. Asi najviac ma oslovila scéna, v ktorej uvedomelý občan Bass (Brad Pitt) otvorene povie, že by všetci ľudia mali byť slobodní. Tak bieli, ako aj čierni. Povie to priamo otrokárovi, dokonca v prítomnosti jeho otrokov. Keď sa mu však prihovorí Solomon s prosbou, aby kontaktoval jeho priateľov, ktorí by mu pomohli dostať sa z otroctva, zaváha. Bass, ktorému je na intelektuálnej úrovni jasné, kde je spravodlivosť, váha či má tomuto mužovi pomôcť. Dnes sa nám toto váhanie môže zdať čudné.

Včera som bol na konferencii Katolícka cirkev a ľudské práva, ktorá sa tiež týkala ľudských práv a dôstojnosti človeka. Tak vďaka filmu, ako aj vďaka konferencii, som mal možnosť si opäť pripomenúť dôležitú myšlienku, že všetci ľudia sú si rovní a majú rovnakú dôstojnosť. Že ľudské práva neodvodzujeme z toho, akí sme, ale jednoducho zo samotného faktu, že sme ľudia.

Žiaľ, tento princíp sa v dejinách často porušoval a stále sa porušuje. V čase Solomona Northupa boli diskriminovaní ľudia čiernej pleti. Právo mať otroka bolo viac, ako právo na slobodu a život čiernych ľudí. Dnes sú diskriminované najmä nenarodené deti. Právo na potrat je viac, ako právo na život dieťaťa. A to aj napriek medzinárodným zmluvám a našej ústave, podľa ktorých sú na papieri všetci ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Tak ako kedysi, ani dnes nevieme, a možno ani nechceme, chrániť práva niektorých ľudí. Parlament nevie prijať zákon, ktorý by ochránil deti pred úmyselným potratom. Vláda nevie prijať ani jediný program na pomoc tehotným ženám v núdzi. Ministerstvo zdravotníctva odmieta zrušiť registráciu potratových tabletiek, aj keď uznáva, že ich užitie je nelegálne. Tvorcovia Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv nie sú ochotní do tohto dokumentu zaradiť kapitolu, ktorá by sa venovala právu na život. Ústavný súd spravil niekoľko trápnych právnych kotrmelcov, len aby z vety „ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“ vydedukoval, že nenarodené deti nemajú právo na život. Potratári si nedajú ani tú námahu, aby ženám poriadne vysvetlili riziká potratu. A mnohí z nás, miesto toho aby sme tehotnú ženu povzbudili a pomohli jej, radšej len cynicky povieme 'je to jej rozhodnutie'.

Ľahko je byť generálom po vojne. Ľahko si vieme predstaviť, ako by sme bojovali proti otroctvu, keby sme vtedy žili. Ale dilemu Brada Pitta možno lepšie pochopíme, keď sa sami seba spýtame, čo robíme pre ochranu nenarodených detí a ich matiek. Sme ochotní bez váhania prekonať naše obavy a pohodlnosť a pomôcť im?