Žiadam zasielať HFI správy

Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku intervenoval v spore L.L. proti Slovensku

Bývalý občan Slovenska žiada uznanie manželského postavenia pre zväzok osôb rovnakého pohlavia.

Na Slovensko sa začali hrnúť žaloby, ktorých cieľom je spochybniť definíciu manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy. Jednou z nich je aj žaloba LGBTI+ aktivistu na Európskom súde pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Ide o prípad L.L. proti Slovensku, v ktorom sa sťažovateľ domáha manželského postavenia pre homosexuálny zväzok uzavretý v zahraničí.

O čom je tento spor

Na Slovensku platia pravidlá na zamedzenie dvojakého občianstva. Podľa nich ten, kto nadobudne cudzie štátne občianstvo na základe výslovného prejavu vôle, stratí občianstvo slovenské. Presne to sa stalo Slovákovi, ktorý získal občianstvo Veľkej Británie po tom, ako v Británii uzavrel tzv. „manželstvo“ s iným mužom.

Náš zákon pozná niekoľko výnimiek zo zákazu dvojakého občianska. Podľa jednej z nich si občan Slovenska môže ponechať dve občianstva, ak nadobudol cudzie štátne občianstvo manžela za trvania spoločného manželstva. Táto výnimka však nebola splnená, keďže Slovenská republika považuje za manželstvo výhradne zväzok muža a ženy.

Sťažovateľ tvrdí, že strata slovenského občianstva zasiahla do jeho súkromného života, pretože vlastní majetok na Slovensku, vždy využíval svoje volebné právo, a bol tiež aktívny pri „presadzovaní práv osôb patriacich do LGBTI+ komunity“. Okrem toho stratou občianstva krajiny Európskej únie stratil možnosť voľne sa usadiť a pracovať na Slovensku a v EÚ.

ESĽP skúma, či došlo k porušeniu jeho práv, najmä práva na súkromný a rodinný život (článok 8 Dohovoru) a či nebol diskriminovaný z dôvodu sexuálnej orientácie (článok 14).

Bývalý občan SR sa zjavne rád súdi. V tej istej veci podal žalobu aj na slovenskom správnom súde a dokonca aj na ústavnom súde. Ústavný súd postupuje v tejto veci dosť kontroverzne (o čom píše sudkyňa správneho súdu Dana Jelinková Dudzíková) a obrátil sa na Súdny dvor Európskej únie (viac o tom nájdete tu a tu). Tá istá vec sa teraz rieši na štyroch rôznych súdoch.

Intervencia pred ESĽP

Inštitút pre ľudské práva zaslal v tejto veci Európskemu súdu pre ľudské práva intervenciu (písomné podanie tretej strany), v ktorej argumentuje, že nedošlo k porušeniu článkov 8 a 14 Dohovoru. Podanie bráni definíciu manželstva, národnú suverenitu a ústavný poriadok Slovenska.

Zhrnutie základných argumentov v podaní:

• Žiadateľ chce priznať manželské výsady pre svoj rovnako-pohlavný zväzok, vo svojej podstate sa tak snaží spochybniť ústavu, ktorá považuje manželstvo za jedinečný zväzok muža a ženy, ktorý má pre spoločnosť jedinečný prínos a preto mu priznáva aj jedinečné právne postavenie.

• Manželstvo je klasicky chápané ako úplná jednota osôb – spája dve komplementárne osoby do trvalého zväzku, ktorý je prirodzene nasmerovaný na vznik nového života. Takýto zväzok môže vzniknúť len medzi mužom a ženou. Manželstvo zabezpečuje stabilné rodinné prostredie pre deti, ktoré môžu vyrastať s oboma svojimi rodičmi – otcom aj matkou. Zmena definície manželstva vytvára aj tlak na zmenu chápania rodičovstva. Ak je prítomnosť manžela a manželky nahraditeľná v manželskom práve, stáva sa nahraditeľná aj prítomnosť otca a matky v rodičovskom práve.

• V tomto prípade nejde o diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Žiadateľovi nebola manželská výsada odopretá kvôli jeho sexuálnej orientácii, ale preto, že jeho zväzok nie je manželstvom. Zväzky osôb rovnakého pohlavia nemožno porovnávať s manželstvom (ktoré má osobitné postavenie), ale s inými nemanželskými zväzkami, vo vzťahu ku ktorým nemá odlišné postavenie.

• Ústava Slovenskej republiky je základným zákonom štátu, ktorý má prednosť pred všetkými ostatnými prameňmi práva, vrátane medzinárodných zmlúv, aj pred rozhodnutiami medzinárodných súdov.

• Slovenská republika na seba nikdy neprevzala záväzok uznávať zväzky osôb rovnakého pohlavia, považovať ich za manželstvo, alebo im priznávať výsady ako manželstvu. Súd nemôže vytvárať nové práva nad rámec svojej kompetencie, takéto rozhodnutie by nebolo pre Slovensko záväzné. Takýto súdny aktivizmus oslabuje dôveryhodnosť európskeho súdu.

Celé podanie môžete prečítať tu: 
http://www.hfi.sk/images/Third party intervention case LL v Slovakia.pdf (angličtina - oficiálna verzia)
http://www.hfi.sk/images/Third party intervention case LL v Slovakia SK.pdf (slovenčina)

Viac informácií o súdnom spore možno nájsť v texte Európskeho súdu pre ľudské práva Predmet sporu a otázky pre strany (angličtina).


Ilustračná fotka: Flickr, European court of human rights od Francis Robert, licencia: CC BY-NC-SA 2.0