Pripomienky HFI k návrhu nového Občianskeho zákonníka
- Podrobnosti
- Uverejnené: štvrtok, 04. december 2025, 17:19
- Napísal: Patrik Daniška
Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, o.z. podal dňa 1. 12. 2025 zásadné hromadné pripomienky k legislatívnemu procesu LP/2025/486, ktoré podporilo viac ako 9 000 signatárov.
Hromadné pripomienky boli zverejnené na stránke: https://www.citizengo.org/sk/fm/17068-chranme-rodinne-hodnoty--hromadna-pripomienka-proti-novemu-obcianskemu-zakonniku
https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/486
1. Navrhujeme vypustiť tretiu časť Rodinné právo a zachovať Zákon o rodine v súčasnej podobe.
Odôvodnenie: Proti celej tretej časti Rodinné právo namietame z dvoch dôvodov.
Po prvé preto, že zaradenie zákona o rodine do navrhovaného Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) poškodí správnemu chápaniu rodinného práva, ktoré nie je vybudované na tých istých zásadách ako občiansky, resp. obchodný zákonník. Nové znenie Občianskeho zákonníka nazerá na súkromno-právne vzťahy prioritne cez optiku autonómie vôle, čo má svoj význam najmä v obchodných vzťahoch. Avšak obchodné, kontraktuálne princípy môžu napáchať obrovské škody, ak sa budú aplikovať na rodinu, ktorá vychádza z celkom iných základov. Rodinné právo je kombináciou súkromného a verejného práva, jeho základy stoja na hodnotách manželstva, rodiny a rodičovstva (porovnaj najmä Článok 41 Ústavy SR). Nie sú preň typické kontraktuálne vzťahy a sledovanie vlastného prospechu, ale práve naopak vzťahy familiárne, založené na láske a oddanosti. Pre správne fungovanie rodiny nemožno vychádzať z mentality niečo za niečo. Pre správne pochopenie rodinného práva je potrebné správne chápanie filozofických aj duchovných základov rodiny, ktoré sú odlišné od bežných občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov. Subsumovanie rodinných vzťahov pod princípy spoločné pre občianske a obchodné právo napácha škody na rodine a prispeje k ďalšiemu zhoršeniu krízy rodiny.
Po druhé, samotný text časti o rodinnom práve je dôkazom toho, že autori vnímajú rodinu v tomto nešťastnom význame, posunutom od princípov lásky a oddanosti k princípu kontraktuálnosti. Dôkazom je
návrh na zavedenie predmanželských zmlúv, ktoré poslúžia ochrane majetku bohatšieho pre prípad rozvodu,
neregulovaná možnosť vylúčenia spoločného imania manželov, čo oslabí jednotu manželov v majetkovej oblasti,
návrh na zrýchlené rozvody dohodou, kedy sa už nemá skúmať, či sa manželstvo dá zachrániť, ani sa o túto záchranu usilovať, čo poškodí všetkých, najmä deti,
návrh na zavádzanie akéhosi „partnerstva“, ktoré je nedefinované, avšak majú mu byť priznávané niektoré výsady, ktoré sa viažu na manželstvo,
zmienky o iných zväzkoch uzavretých v zahraničí, ktoré majú vraj byť obdobou manželstva, hoci naša ústava označuje manželstvo za jedinečný zväzok,
právne ukotvenie možnosti asistovanej reprodukcie aj pre „partnerov“,
návrh oslabiť prednosť príbuzných pri zverejní dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti,
návrhy v dedičskom práve, ktoré umožňujú bezdôvodné ochudobnenie potomkov o ich podiel na dedičstve, a mnohé iné.
Z uvedených bodov je zrejmé, že nový občiansky zákonník predstavuje podstatný posun v hodnotovom nastavení smerom k liberálnemu chápaniu rodiny, založenom na kontraktualizme, smerom preč od klasického chápania rodiny, ktoré je založené na záväzkoch oddanosti. Už dnes vidíme katastrofálne dopady tohto posunu v našej kultúre. Ak by tieto legislatívne zmeny prešli, ešte viac by oslabili rodinu a prispeli by k jej ešte rýchlejšiemu rozkladu, na čo by doplatili všetci, ale najmä deti.
Preto navrhujeme, aby bol zachovaný Zákon o rodine v znení, ako ho poznáme dnes, a aby bol zachovaný ako samostatný právny predpis so svojimi vlastnými základnými zásadami.
2. V Čl. 2 ods. 2 navrhujeme vetu za bodkočiarkou zmeniť takto: „zakázané sú predovšetkým také autonómne dojednania, ktoré porušujú dobré mravy, zásady rodinného práva a verejný poriadok.“ Dopĺňajú sa slová „zásady rodinného práva“.
Odôvodnenie: V základných zásadách Občianskeho zákonníka treba doplniť aj potrebu rešpektovania zásad rodinného práva vyjadrených v Ústave SR a v Zákone o rodine, aby nadmerným aplikovaním princípu autonómie vôle nedochádzalo k narúšaniu rodinných hodnôt v občiansko-právnych vzťahoch.
Nesúhlasíme s tým, aby bolo rodinné právo súčasťou nového Občianskeho zákonníka, pretože to oslabí postavenie rodiny a verejnoprávny rozmer rodinného práva, o čom podrobnejšie píšeme v iných pripomienkach. Táto pripomienka platí bez ohľadu na to, či sa Zákon o rodine zachová ako samostatný predpis alebo nie, pretože dáva hranice aplikácii princípu autonómie vôle vo vzťahu k samotnému Občianskemu zákonníku.
3. V Čl. 3 ods. 2 navrhujeme na konci doplniť vetu: „Osobitnú ochranu požívajú aj iné osoby, ktoré sú v právnom vzťahu slabšou stranou.“
Odôvodnenie: Slabšou stranou sú aj mnohé iné osoby, ako len tie vymenované v čl. 3., napr. pre svoje zlé finančné postavenie, nerovnovážne mocenské postavenie, existenčné potreby, simplexné osoby, vzťah nadriadenosti a podriadenosti a pod. Navrhovaná formulácia dáva priestor na ich ochranu.
4. Čl. 3 ods. 3) navrhujeme preformulovať takto: „V právnych vzťahoch dotýkajúcich sa dieťaťa sa hľadí predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa.“
Odôvodnenie: nie je dôvod, aby sa najlepší záujem dieťaťa sledoval len v rodinnoprávnych vzťahoch.
5. V Čl. 3 navrhujeme doplniť ods. 4: „Osobitné právne postavenie a ochrana patria manželstvu, rodine a rodičovstvu.“
Odôvodnenie: Čl. 41 ods. 1 Ústavy SR druhá a tretia veta hovoria: „Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.“ Navrhovaným ustanovením sa prenáša táto ústavná norma aj do občianskeho zákonníka.
6. V Čl. 5 Princípy výkladu Občianskeho zákonníka, navrhujeme doplniť zmienku „s ústavnými zákonmi“ a „ostatnými princípmi práva Slovenskej republiky“.
Odôvodnenie: Potreba výkladu ustanovení Občianskeho zákonníka v súlade s Ústavou SR je správna, no rovnako je potrebné pamätať aj na ústavné zákony, ktoré sú taktiež nadradené zákonom.
Občiansky zákonník nemožno vnímať izolovane ani od ostatných zákonov, a preto by jeho výklad mal zohľadňovať aj princípy vyjadrené v ostatných zákonoch SR tak, aby bol právny poriadok ako celok konzistentný.
7. V Čl. 5 ods. 1 navrhujeme vypustiť slová „judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie“.
Odôvodnenie: Judikáty týchto súdov sú neraz v rozpore s našimi ústavnými hodnotami. Upozorňujeme zvlášť na nedávnu novelu Ústavy SR, ktorá v Čl. 7 ods. 6 a 7 potvrdzuje, že Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity. Na judikatúru ESĽP a Súdneho dvora EÚ, ktorá nerešpektuje našu zvrchovanosť, nemožno prihliadať.
Súčasná formulácia tiež nerozlišuje medzi judikatúrou, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná, a ktorá nie. Súdne rozhodnutia zaväzujú len tie krajiny, voči ktorým smerujú, pričom tiež platí, že každý prípad treba posudzovať individuálne. Paušálny odkaz na „judikatúru“ týchto súdov je neprimerane extenzívny.
8. V § 4 navrhujeme ponechať úpravu blízkych osôb podľa súčasného Občianskeho zákonníka. Najmä navrhujeme vypustiť text v ods. 1: „alebo iné fyzické osoby, ktorých vzťah je účelom a funkciou obdobný ako vzťah medzi manželmi“.
Odôvodnenie: Definícia blízkych osôb je dlhodobo osvedčená a nie je dôvod ju meniť. Vsunutie zmienky o iných fyzických osobách, „ktorých vzťah je účelom a funkciou obdobný ako vzťah medzi manželmi“ odporuje prvej vete Čl. 41 ods. 1 Ústavy SR: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.“ Keďže manželstvo je jedinečným zväzkom, účel ani funkcia žiadnych iných vzťahov nemôže byť obdobná. Upozorňujeme, že slovo „obdobný“ sa v súdnej praxi používa práve na rozširovanie práv (výsad) a povinností viažucich sa na manželstvo aj na iné, nemanželské vzťahy, a to pod zámienkou tzv. nediskriminácie. Ústava preto prezieravo zdôrazňuje, že manželstvo tvorené mužom a ženou je jedinečným zväzkom, a teda žiaden iný zväzok nemôže byť považovaný za obdobný a niet dôvodu rozširovať manželské výsady aj na nemanželské zväzky.
Ďalší problém s definíciou blízkych osôb je ten, že je duplicitná. Podľa dôvodovej správy sa do definície blízkej osoby dopĺňajú osoby, „ktorých vzťah je účelom a funkciou obdobný ako vzťah medzi manželmi. Ide najmä o osoby, ktoré dlhodobo žijú v partnerskom zväzku, avšak z rôznych dôvodov nepristúpili k uzavretiu manželstva.“ Tieto osoby sú však už zahrnuté medzi blízke osoby na základe § 4 ods. 2. ako „iné fyzické osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by škodu jednej z nich druhá dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú.“ Navrhovaná zmena definície blízkych osôb teda nerozširuje okruh blízkych osôb, len ho duplikuje.
V dôvodovej správe deklarovaný dôvod je zrejme zastierajúci dôvod. Z navrhovanej textácie vnímame riziko, že jej zmyslom je skôr vytvorenie právneho základu pre argument, že predsa len niektoré vzťahy treba považovať za manželstvu obdobné, hoci ústava hovorí niečo celkom iné.
Navrhovanú definíciu blízkych osôb považujeme za odporujúcu Čl. 41 ods. 1 Ústavy SR.
9. V § 4 navrhujeme doplniť nový ods. 3 ktorý znie: „Fyzické osoby sú v pomere rodinnom, ak sú vzájomne spojené vzťahmi medzi manželmi a vzťahmi medzi rodičmi a deťmi.“
Odôvodnenie: V § 3 je definované príbuzenstvo vo význame pokrvného príbuzenstva (plus osvojenie). No § 4 už používa výraz rodinný pomer, ktorým sa nemyslí len príbuzenstvo v definovanom pokrvnom zmysle, ale aj iné (nepokrvné) rodinné vzťahy.
Rodinné vzťahy sú tvorené dvoma typmi vzťahov – vzťahy medzi manželmi a vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Osoby vzájomne prepojené týmito dvoma typmi vzťahov tvoria rodinu, teda sú „v pomere rodinnom“. Hoci zo zákona o rodine sa takáto definícia rodiny dá vyvodiť (explicitná definícia chýba), navrhujeme zadefinovanie rodinného pomeru aj v samotnom Občianskom zákonníku, keďže tento výraz používa, a zjavne ide o iný (širší) pojem ako príbuzenstvo podľa § 3.
10. Obsah § 25 upravujúci ľudské telo navrhujeme začleniť do Prvej hlavy – Osoby.
Odôvodnenie: Ľudské telo je integrálnou časťou človeka, teda ľudskej osoby. Nie je dôvod, aby bolo degradované na právny predmet, pretože človek je vždy subjektom (osobou), nie predmetom.
11. V § 25 navrhujeme vypustiť odseky 1 a 2 a ods. 3 preformulovať takto: „Zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami, s ľudskými ostatkami a časťami ľudského tela upravujú osobitné predpisy.“.
Upravovať zaobchádzanie so živým ľudským telom považujeme za nevhodné, pretože ide o zaobchádzanie so samotným človekom, čo je regulované prakticky celým právnym poriadkom.
Odsek 3 v nami navrhovanom znení dostatočne pokrýva problematiku zaobchádzania s mŕtvym ľudským telom aj jeho časťami, preto ods. 2 považujeme za nadbytočný.
Proti odseku 2 namietame aj z ďalšieho dôvodu. Považovať prirodzene obnovované časti ľudského tela, ktoré možno bez znecitlivenia bezbolestne oddeliť po ich oddelení od tela za hnuteľné veci má viacero nástrah, ktoré sa všetky ani nedajú celkom dobre predvídať. Nevyriešená je napr. otázka pohlavných buniek. Nevyriešená je aj otázka genetického materiálu – napr. odstrihnuté vlasy, alebo oddelené časti kože sú stále zdrojom genetickej informácie o človeku, a stále môžu byť použité spôsobom, ktorý presahuje rozmer bežnej hnuteľnej veci, atď. Považujeme za obozretné neriešiť túto otázku stručnou vetou v novom občianskom zákonníku, ale ponechať ju na detailnejšiu a precíznejšiu úpravu v osobitných právnych predpisoch.
Nami navrhovaná definícia ods. 3 obsahuje tri zmeny.
Po prvé, slovo „nakladanie“ sa nahrádza slovom „zaobchádzanie“, ktoré je vhodnejšie a používa sa napr. v zákone o pohrebníctve, na ktorý ods. 3 odkazuje. Po druhé, namiesto zaobchádzania s ľudským telom navrhujeme použiť terminológiu zákona o pohrebníctve, a teda zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami, ľudskými ostatkami a časťami ľudského tela. A po tretie, navrhujeme vypustiť slová „alebo orgánmi na medicínske, vedecké alebo iné účely“, ktoré sú nadbytočné.
Upravený ods. 3 navrhujeme zaradiť do § 2 ako nový ods. 2.
12. V § 320 navrhujeme v ods. 2 vypustiť slová „snúbenci alebo“ a vypustiť ods. 3. V § 326 navrhujeme vypustiť ods. 4. – teda všetky ustanovenia o zavádzaní tzv. predmanželských zmlúv.
Odôvodnenie: Predmanželské zmluvy podkopávajú manželskú jednotu, čím oslabujú inštitúciu manželstva, ktorá má byť podľa ústavy pod ochranou zákona.
Návrh Občianskeho zákonníka sa výrazne odkláňa od hodnôt aktuálneho Zákona o rodine. Na vzťah medzi manželmi nazerá cez „podnikateľskú“ optiku, akoby šlo o ďalšiu formu kontraktu porovnateľnú s tými, ktoré sú obsiahnuté v záväzkovej časti, pre ktoré je charakteristické to, že odzrkadľujú princíp autonómie vôle. Manželstvo je však úplne odlišným typom vzťahu, a vzťahy medzi manželmi sú určované predovšetkým antropologickým pohľadom na manželstvo. Manželstvo je správne chápané ako úplná jednota osôb. Táto jednota sa prejavuje aj v spoločnom vlastníctve (imaní) manželov, a je potrebné, aby táto jednota bola základom majetkových vzťahov medzi manželmi. Určité možnosti odchýlenia sú za trvania manželstva prípustné, ak nastane situácia kedy je potrebné chrániť oprávnený záujem, napríklad zníženie rizika ochudobnenia rodiny v dôsledku podnikateľského rizika a podobne, ako je to dnes upravené v Občianskom zákonníku. Tzv. predmanželské zmluvy nie sú vhodné najmä preto, že oslabujú jednotu manželov a pre prípad rozvodu majú zabezpečiť silnejšie postavenie pre stránku, ktorá zarába viac peňazí. To narúša aj základný pohľad na manželstvo a rodinu ako ucelenú jednotku, pre ktorú je typická vnútorná deľba úloh – kým sa matka stará o malé deti a domácnosť a nezarába, otec pracuje, aby uživil celú rodinu. Obaja, tak otec ako aj matka, sú rovnocenne prínosní pre rodinu a je fér, aby peniaze, ktoré zarobí muž, patrili v rovnakej miere aj jeho manželke.
Navrhované ustanovenie o predmanželských zmluvách považujeme za proti-rodinné a jeho praktickým dopadom bude, že nespravodlivo ochudobní slabšiu a zraniteľnejšiu stranu manželstva, spravidla ženy-matky.
13. V § 327 ods. 2 sa vypúšťa písm. c). § 330 sa vypúšťa. V § 341 sa vypúšťa časť za bodkočiarkou.
Odôvodnenie: Oddelený režim imania manželov oslabuje majetkový význam manželstva a podkopáva manželskú jednotu. V súčasnosti existujú možnosti zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), avšak môže sa tak stať rozhodnutím súdu a len vo výnimočných situáciách (§ 148 ods. 2, § 148a), čo má zabezpečiť, že táto forma usporiadania majetkových vzťahov medzi manželmi nie je zneužívaná. Jednota manželov vyjadrená aj v ekonomickej jednote je hodnota, ktorú treba chrániť, a to okrem iného aj preto, že zabezpečuje lepšiu ochranu slabšej strany v manželstve, spravidla ženy-matky. Navrhujeme v tejto dôležitej hodnotovej otázke zotrvať na doterajšom riešení, ktoré lepšie zohľadňuje aj ústavnoprávnu úpravu o manželstve ako jedinečnom zväzku, ktorý je pod ochranou zákona.
14. V § 306 navrhujeme vypustiť zmienky o tzv. „inom obdobnom zväzku uzavretom v zahraničí“, najmä treba vypustiť ods. 2 a zmienky v ods. 4. Rovnako v § 312 ods. 2 navrhujeme vypustiť zmienky o „inom obdobnom zväzku uzavretom v zahraničí“.
Odôvodnenie: Manželstvo je v zmysle Ústavy SR jedinečný zväzok, a teda neexistujú žiadne iné zväzky, ktoré by bolo možné vo vzťahu k manželstvu považovať za obdobné.
15. V § 343 sa vypúšťa ods. 3.
Odôvodnenie: Ustanovenia o domnelej zmene pohlavia treba vypustiť, pretože u človeka nie je zmena pohlavia možná. Ústava SR, zvlášť po novele účinnej od 1. novembra 2025, vychádza z faktu, že pohlavie je určené biologicky. Ak by došlo k zmene údaja o pohlaví osoby z dôvodu, že sa dodatočne zistilo, že tento údaj bol zapísaný nesprávne, manželstvo zanikne z dôvodu, že nie je splnený definičný znak manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou. Je potrebné sa vyvarovať pojmov, ktoré sú nepravdivé a navyše odporujú našej ústave.
16. V § 344 ods. 4 sa na konci dopĺňa text „a § 317“.
Odôvodnenie: Súd pri posudzovaní miery rozvratu prihliada aj na plnenie povinností manželov vo vzťahu k potrebám rodiny, z návrhu OZ však táto zmienka vypadla a preto ju navrhujeme doplniť naspäť.
17. V § 344 sa vypúšťajú odseky 5 a 6.
Odôvodnenie: Ustanovenia o zrýchlených rozvodoch resp. rozvodoch dohodou treba z návrhu vypustiť. Manželstvo má byť pod ochranou zákona, to okrem iného znamená, že rozvrat manželstva treba podľa súčasného zákona o rodine riadne preukázať. V zmysle § 96 Civilného mimosporového poriadku má súd viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usilovať sa o ich zmierenie, prípadne účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. Odseky 5 a 6 odporujú týmto pravidlám.
Z pohľadu dieťaťa predstavuje rýchly a nečakaný rozvod rodičov traumu a narušuje pocit bezpečia dieťaťa ako aj jeho schopnosť budovať pevné vzťahy. V spoločenskej situácii, v ktorej sa nachádzame, kedy sa rozvod stal formalitou (podotýkame v rozpore so znením zákona) by sa zákonodarca mal zamyslieť nad tým, ako zastaviť epidémiu rozvodov, a nie ako ich ešte viac urýchliť.
18. V § 346 ods. 2 navrhujeme na konci doplniť slová „a zakázané“.
Odôvodnenie: Novela ústavy SR priniesla zákaz dohôd o surogátnom materstve. Čl. 15 ods. 5: „Dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje.“ Navrhujeme preto, aby sa tento zákaz preniesol aj do zákona.
19. V § 359 navrhujeme vypustiť ods. 2 a v ods. 3 a 4 navrhujeme vypustiť slová „alebo partnera matky“.
Odôvodnenie: Asistovaná reprodukcia zahŕňa eticky sporné postupy, pri ktorých prichádza o život veľké množstvo počatých detí. Je to tiež spôsob, ako pričinením osôb iných ako rodičia vznikne dieťa, čím sa obchádza plodivý manželský akt.
Pri novele ústavy sa priamo do ústavy zakotvili pravidlá osvojenia, podľa ktorých sa preferuje, aby sa dieťa dostalo do kompletnej rodiny založenej manželstvom. No ten istý záujem dieťaťa treba sledovať aj pri asistovanej reprodukcii, a je preto dôležité garantovať, aby sa dieťa v dôsledku asistovanej reprodukcie dostalo do kompletnej rodiny založenej manželstvom. Preto navrhujeme vypustiť zmienky o možnosti asistovanej reprodukcie pre iné, ako zosobášené páry.
Ďalším dôvodom je právne riziko, že priznávaním osobitných práv heterosexuálnym „partnerom“ sa zakotvuje inštitút odporujúci jedinečnému postaveniu manželstva, na čo môžu nadviazať súdne žaloby, aby sa tie isté výsady priznali aj homosexuálnym partnerom.
20. V § 363 ods. 1 navrhujeme slovo „narodením“ zmeniť na slovo „počatím“.
Odôvodnenie: Práva a povinnosti medzi rodičmi a deťmi nevznikajú až narodením dieťaťa, ale samotným vznikom dieťaťa. Platí síce, že nenarodené dieťa má všeobecnú spôsobilosť na súkromnoprávne práva a povinnosť až narodením (§ 169 ods. 1), avšak tie isté práva má dieťa už od počatia za predpokladu, ak sa narodí živé (§ 169 ods. 2). Takéto podmienečné priznanie práv počatého dieťaťa má isté praktické opodstatnenie, keďže relatívne veľká časť detí zomiera ešte pred narodením, čím sa predchádza určitým komplikáciám v prípade, že sa dieťa nedožije pôrodu.
No to v žiadnom prípade neznamená, že by povinnosti medzi rodičmi a deťmi nevznikali už od počatia, práve naopak. Už od počatia sa rodičia starajú o svoje dieťa, čo sa okrem iného prejavuje aj pravidelnými lekárskymi prehliadkami, užívaním liekov, ktoré neohrozujú život a zdravie dieťaťa, zabezpečovaním potrieb dieťaťa už počas tehotenstva a podobne. Dieťa sa podmienečne môže stať vlastníkom, alebo dedičom, a už pred narodením je potrebné spravovať jeho majetok, čo rovnako patrí medzi povinnosti rodičov k deťom, ktoré je potrebné vykonávať aj v čase od počatia po narodenie dieťaťa.
21. V § 364 navrhujeme doplniť formuláciu aktuálneho § 43 ods. 2 a 3 Zákona o rodine.
Odôvodnenie: Nie je zrejmé, prečo tieto ustanovenia o povinnostiach a právnom postavení detí z návrhu OZ vypadli, vzhľadom na ich dôležitý charakter ich navrhujeme ponechať.
22. § 371 navrhujeme zmeniť tak, že sa nebude vzťahovať len na maloleté deti.
Odôvodnenie: Výchova dieťaťa nekončí dovŕšením plnoletosti, niektoré jej formy pokračujú aj naďalej, pričom sa môže zmeniť určitý dôraz a štýl výchovy pri rešpektovaní plnej svojprávnosti dieťaťa. Nie je však dôvod, prečo vo všeobecnosti obmedzovať rodičovské práva a povinnosti vo výchove len na obdobie keď je dieťa maloleté.
23. § 372 navrhujeme preformulovať nasledovne: „Na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti. Pri výchove dieťaťa pomáhajú rodičom aj plnoleté osoby žijúce s dieťaťom v spoločnej domácnosti.“
Odôvodnenie: Navrhujeme ponechať v súčasnosti platné pravidlo, že na výchove dieťaťa sa podieľa manžel rodiča, pretože z jeho vzťahu k matke vyplýva blízky vzťah aj k samotnému dieťaťu (hoci nie rodičovský, no v prípade ak dieťa nemá druhého rodiča, práve manžel matky je oprávnený dieťa osvojiť).
Návrh nového OZ rozšíriť povinnosť výchovy aj na iné plnoleté osoby v domácnosti v navrhovanom rozsahu považujeme za príliš široký, preto ho navrhujeme zúžiť na povinnosť pomoci rodičov, z čoho vyplýva, že hlavnými zodpovednými za výchovu zostávajú rodičia.
24. Navrhujeme do zákona vrátiť ustanovenia o výchovných opatreniach.
Odôvodnenie: Ustanovenia o výchovných opatreniach sa dotýkajú fungovania rodiny a preto je vhodné, aby boli regulované v základom zákone o rodine.
25. Navrhujeme zachovať pôvodné znenie ustanovení týkajúcich sa Obmedzenia výkonu rodičovskej zodpovednosti (§ 386).
Odôvodnenie: Pôvodné znenie bolo komplexnejšie, keďže zahŕňalo aj možnosť súdu obmedziť výkon rodičovských práv, ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným životom.
26. V § 424 ods. 3 navrhujeme zmeniť poslednú vetu takto: „Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.“
Odôvodnenie: Oslabenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky má zmysel len pri najbližších príbuzných, preto navrhujeme ponechať súčasnú právnu úpravu.
27. V § 427 ods. 1 navrhujeme pri zverení do náhradnej osobnej starostlivosti zachovať prednosť príbuzných. Navrhujeme vypustiť ods. 3.
Odôvodnenie: Zákon o rodine uprednostňuje príbuzných, čo považujeme za vhodné riešenie. Dávať na rovnakú preferovanú úroveň všetky blízke osoby (zvlášť v spojení s ods. 3) nepovažujeme za vhodné, pretože sa tým zvýši riziko, že dieťa bude zverené osobám, ktoré nemajú k dieťaťu príbuzenský vzťah. Je pritom preukázané, že prítomnosť dospelej osoby, ktorá nemá k dieťaťu príbuzenský vzťah, je rizikovým faktorom s ohľadom na fyzické, emocionálne aj sexuálne násilie páchané na dieťati. (Štvrtá celonárodná štúdia výskytu zneužívania a zanedbávania detí (NIS-4): Správa pre kongres Spojených štátov.) Oslabovanie rodinných väzieb nepovažujeme za vhodné ani s ohľadom na ústavnú normu, podľa ktorej je rodina pod ochranou zákona.
V spoločenskej diskusii vníma tlak na túto zmenu najmä z prostredia LGBT+ aktivistických organizácií, aby zväčšili šance zverenia dieťaťa do starostlivosti homosexuálnych partnerov rodiča dieťaťa na úkor rodiny dieťaťa. Aj s ohľadom na túto skutočnosť nepovažujeme túto zmenu za vhodnú, pretože by to zhoršilo možnosti dieťaťa dostať sa do prostredia, kde je šanca vyrastať v kompletnej rodine s otcom aj mamou.
28. § 429 ods. 1 navrhujeme preformulovať tak, aby bol zachovaný § 45 ods. 2 Zákona o rodine.
Odôvodnenie: Navrhovanou zmenou sledujeme ochranu detí pred ich zverením do náhradnej osobnej starostlivosti osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR.
29. V § 433 ods. 2 navrhujeme preformulovať tak, aby bol zachovaný § 48 ods. 2 Zákona o rodine. V § 435 ods. 5 navrhujeme vypustiť slová „vykonávanej na území Slovenskej republiky“.
Odôvodnenie: Navrhovanou zmenou sledujeme ochranu detí pred zverejním do pestúnskej starostlivosti osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR.
30. § 439 navrhujeme zmeniť tak, aby bol zachovaný § 54 ods. 5 Zákona o rodine.
Odôvodnenie: Navrhovanou zmenou sledujeme potrebu zachovania citových väzby dieťaťa k rodičom, súrodencom a blízkym osobám.
31. V § 829 ods. 1 navrhujeme zo zoznamu osôb v obzvlášť blízkom vzťahu vypustiť slovo „partnera“.
Odôvodnenie: Všetky vymenované osoby sú blízkou rodinou zomrelej osoby, okrem tzv. „partnera“. Predpokladáme, že sa tu má na mysli partner vo význame intímnom, resp. sexuálnom, nie napr. zmluvný partner, obchodný partner a pod. Nie je zriedkavé, že niektorí ľudia striedajú takýchto partnerov a v skutočnosti nemusia mať voči nim zvlášť blízky vzťah. Samozrejme, že na účely vyplatenia náhrady nemajetkovej škody po zomrelom partnerovi by tvrdili, že ich vzťah bol blízky. Neraz má človek dokonca aj viacero partnerov v tom istom čase, hoci nie všetci sa musia navzájom poznať.
Pojem je naviac nedefinovaný a môže vzniknúť problém, aký druh partnerstva sa vôbec má na mysli, koho každého za partnera možno považovať, či aká má byť právne relevantná intenzita tohto partnerstva. Pri osobách manžela, rodiča a dieťaťa žiaden z týchto problémov nenastáva.
Osobitný právny problém vidieť aj v snahe návrhu Občianskeho zákonníka ukotviť akýsi nový inštitút partnerstva, ktorý by parazitoval na výhodách manželstva. Nepovažujeme to za vhodné, a to aj s ohľadom na fakt, že manželstvo je podľa ústavy jedinečným zväzkom.
32. V § 1998 v ods. 1 písm. d) navrhujeme zmeniť slovo „márnotratný“ na slovo „neusporiadaný“.
Odôvodnenie: Hlavným cieľom dedenia je preniesť majetok na potomkov. Z tohto pravidla však platia výnimky, a jednou z nich je situácia, keď poručiteľ nechce dedičstvom podporovať neusporiadaný život svojich potomkov. Nesúhlasíme preto so zúžením možnosti odoprieť dedičstvo pre „trvalo neusporiadaný život“ len na „trvalo márnotratný život“.
33. V § 2055 ods. 1 navrhujeme zmeniť prvú vetu takto: „Povinný podiel maloletého potomka je 1/1 a plnoletého potomka je 1/2 jeho dedičského podielu určeného tak, akoby sa dedilo len zo zákona.“ V § 2132 navrhujeme vypustiť ods. 2.
Odôvodnenie: Hlavným cieľom dedenia je preniesť majetok na potomkov. Neraz sa dedí majetok, ktorý poručiteľ nadobudol po svojich predkoch a dedí sa po mnoho generácií. Samozrejme, z tohto pravidla existujú výnimky, a to možnosť vydedenia, ktoré z neznámych dôvodov návrh Občianskeho zákonníka zužuje. Ale súčasne prináša radikálnu zmenu v tom, že umožňuje „vydediť“ potomkov bez uvedenia dôvodu tým, že im odkáže len zlomok svojho majetku (2/10 zákonného podielu pri neplnoletých deťoch a 1/10 zákonného podielu pri plnoletých deťoch). Tento návrh oslabuje medzigeneračnú solidaritu a rodinné hodnoty. Je porušením rodinných hodnôt, aj porušením práva detí participovať na životnej úrovni svojich predkov.
Praktický problém s týmto návrhom je aj v tom, že starnúci ľudia budú vystavení tlakom manipulátorov, aby zbavili svoje deti dedičstva v ich prospech. Kým možnosť vydediť potomka pre zákonom stanovené dôvody (ktoré by mali byť dostatočne široké, čo nový OZ nerešpektuje), ktoré sú overiteľné súdom, vďaka čomu sa predíde manipulovaniu starých ľudí, nová úprava bude mať za následok vystavenie starých ľudí so strácajúcimi sa mentálnymi schopnosťami útokom nepoctivých osôb, ktoré sa budú snažiť získať dedičstvo na úkor legitímnych dedičov, ktorými sú potomkovia.
34. Navrhujeme, aby inštitúty Odkaz (§ 2019 ods. 1 a 2025 ods. 1) a Odkaz práva služobnosti (§ 2036) nezaťažovali povinný podiel potomkov.
Odôvodnenie: Uvedené inštitúty môžu zásadne znížiť reálnu hodnotu povinného podielu, a tým ochudobniť legitímnych dedičov.
35. § 2105 o prednosti medzinárodných zmlúv navrhujeme vypustiť.
Odôvodnenie: Úprava problematiky hierarchie právnych predpisov a riešenia nesúladu medzi normami rôznej právnej sily je dostatočne upravená najmä v Ústave SR.
36. V § 2135 navrhujeme vypustiť bod 3.
Odôvodnenie: Zmena súvisí s návrhom na zachovanie Zákona o rodine.
Všetky pripomienky sú zásadné.