Žiadam zasielať HFI správy

Najväčšie nedostatky Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv

Ministerstvo zahraničných vecí ukončilo pripomienkové konanie k Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv v SR a predložilo finálny návrh tohto dokumentu. Dokument by mal byť v najbližších dňoch predložený Vláde SR na schválenie. Tu je prehľad najväčších procesných a formálnych nedostatkov stratégie:

Nedostatky procesného charakteru

- V Stratégii sa uvádza, že bola pripravená participatívnym a demokratickým spôsobom. Toto tvrdenie nie je pravdivé vo vzťahu k najcitlivejším častiam materiálu. Konkrétne k tvorbe príloh 6 (Vzdelávanie) a 8 (LGBTI) boli za občiansky sektor pripustení len LGBTI aktivisti a obsah prílohy 4 (Rodová rovnosť) nemohli ľudia s odlišným ako rodovo-feministickým názorom reálne ovplyvniť.

- Ľudia s konzervatívnymi a tradičnými názormi neboli pripustení do tímov, ktoré ovplyvňovali tvorbu Stratégie – redakčného tímu a ani riadiaceho výboru. Do koordinačnej skupiny, ktorá má okolo 40 členov bol pripustený len jeden zástupca za Fórum kresťanských inštitúcií, avšak len ako pozorovateľ. Celkovo 110 organizácií podalo dňa 14. 4. 2014 protest proti nedemokratickému procesu prípravy Stratégie.

- Ministerstvo zahraničných vecí dlhodobo ignoruje požiadavky na zapracovanie ďalších tém do Stratégie, a to hlavne i) práva na život, ii) náboženskej slobody a slobody slova, iii) práv rodičov na výchovu svojich detí a iv) práva na výhradu svedomia. Tieto práva sú pritom v centre pozornosti veľkej časti verejnosti, čoho dôkazom bol aj Národný pochod za život, ktorého sa zúčastnilo 80 000 ľudí. Názory týchto ľudí neboli pri tvorbe dokumentu zohľadnené.

- V procese medzirezortného pripomienkového konania (MPK) bolo vznesených 321 pripomienok, z toho 153 zásadných. Pripomienky verejnosti boli paušálne odmietnuté bez náležitého prediskutovania a vysvetlenia. Po skončení MPK sa ešte konala séria odborných stretnutí, na ktorých však autori Stratégie neboli ochotní zapracovať pripomienky verejnosti. Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku mal k textu 18 zásadných pripomienok. Z nich bolo 16 zamietnutých, jedna bola akceptovaná a jedna bola akceptovaná čiastočne. Tieto dve pripomienky však boli akceptované len preto, že obdobné pripomienky vzniesli aj štátne orgány (konkrétne ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo kultúry). Pripomienky občanov za ktoré sa nepostavil žiaden rezort nemali šancu na úspech.

- V procese pripomienkovania dokumentu nebola umožnená diskusia o prílohách Stratégie, ktoré obsahujú najkontroverznejšie požiadavky.

Nedostatky obsahového charakteru

- Stratégia sa nezaoberá dôležitými oblasťami ľudských práv, ktoré občania i cirkev požadovali doplniť (právo na život, náboženská sloboda a sloboda slova, právo rodičov na výchovu svojich detí a právo na výhradu svedomia).

- Stratégia nezohľadňuje všetky medzinárodnoprávne záväzky SR – napriek upozorneniam odmietli tvorcovia Stratégie uviesť zmienku o záväzku SR dojednať a uzavrieť zmluvy o výhrade svedomia so Svätou Stolicou a ostatnými cirkvami.

- Stratégia nezohľadňuje práva rodičov na výchovu detí v súlade so svojím presvedčením. Najmä v kontexte ideologického poňatia ľudských práv (ako to vidno v niektorých prílohách Stratégie) je potrebné explicitne pamätať na práva rodičov a predísť zneužitiu výchovy k ľudským právam na šírenie rodo-feministickej ideológie a LGBTI politickej agendy. Na práva rodičov a vyvážený prístup treba brať ohľad aj pri kreovaní Celoštátnej komisie pre výchovu a vzdelávanie k ľudským právam a demokratickému občianstvu, ako aj pri príprave celoštátneho plánu vzdelávania k ľudským právam.

- Stratégia bola zneužitá na šírenie rodovej (gender) ideológie. Napríklad kapitola 8 (LGBTI práva) vychádza z toho, že byť mužom alebo ženou je vecou rozhodnutia človeka (a nie biologickou realitou). Navrhuje sa zavedenie možnosti zmeny rodu na požiadanie (dnes u nás poznáme len zmenu pohlavia, ktorá spočíva aj v chirurgickej zmene na pohlavných orgánoch). Nebezpečné je tiež experimentovanie na deťoch formou tzv. rodového scitlivovania, kedy pedagógovia majú deti vystavovať rodovo opačným podnetom, ktoré je spojené s rizikom vzniku psychickej poruchy rodovej identity (k tejto téme pozrite napríklad Odborné stanovisko k rodovému scitlivovaniu detí, ktoré podporilo viac ako 250 lekárov, psychológov, sociológov a ďalších odborníkov, dostupné na http://rodovescitlivovanie.wordpress.com/). Nevhodné je tiež vnímanie problematiky násilia na ženách výhradne len z pohľadu rodovo podmieneného násilia (násilie na ženách, pretože sú ženy) – ženy by mali byť chránené voči všetkým formám násilia, nielen voči rodovo podmienenému násiliu.

- Stratégia požaduje, aby štát eliminoval rodové stereotypy. Ide o veľmi kontroverzný prístup, pretože určité rozdiely medzi mužmi a ženami sú prirodzené a vyplývajú z biologickej i emočnej rozdielnosti medzi mužmi a ženami. Aj keď je diskusia o typicky mužských a ženských črtách a rolách zaujímavá, štát by nemal do tejto diskusie zasahovať (a to zvlášť formou ideologicky ovplyvneného vzdelávania detí) a snažiť sa presadzovať feministický názor, že rozdiely medzi mužmi a ženami sú len umelo nanútené zvonka.

- Príloha 4 (Rodová rovnosť) navrhuje prehlbovať agendu sexuálneho a reprodukčného zdravia, vrátane vypracovania Programu podpory a ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia. V kontexte SR sa tieto „práva“ používajú ako eufemizmus pre propagáciu umelých potratov, sterilizácií a antikoncepcie, prípadne obmedzovanie výhrady svedomia. Voči programu sexuálneho zdravia sa v minulosti opakovane ohradila verejnosť, pretože tento dokument bol zneužitý na šírenie pro-potratovej ideológie.

- Príloha 8 (LGBTI) na viacerých miestach odkazuje na Jogjakartské princípy – ide o kontroverzný dokument, ktorý je v rozpore s legislatívou SR a ktorý bol už zamietnutý Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Ide o legislatívno-politický manifest LGBTI aktivizmu.

- Príloha 8 (LGBTI) nevhodným spôsobom zasahuje do práv a oprávnených záujmov iných osôb – napríklad záujem opustených detí na adopciu do kompletnej rodiny (s otcom aj matkou), lekársky opodstatnených obmedzení pri darovaní krvi, záujmu intersexuálneho dieťaťa na primerané a medicínsky opodstatnené zákroky, práva na slobodu prejavu vrátane práva ľudí a náboženských inštitúcii na vlastný názor o morálnosti sexuálneho správania homosexuálov a pod.

- Stratégia obsahuje úlohu, ktorej cieľom je zrušiť preferenčné postavenie manželstva vo vzťahu k partnerom žijúcim bez manželstva.

- Príloha navrhuje zaviesť nové rodinnoprávne inštitúty, čo je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, duchom ostatnej novely Ústavy SR, ako aj s názorom väčšiny spoločnosti.

Viac o obsahových nedostatkoch Stratégie je možné nájsť v Pripomienkach Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku k Stratégii: http://www.hfi.sk/legislativa/194-pripomienky-k-strategii-ludskych-prav.