Žiadam zasielať HFI správy

Austrálska štúdia nič nedokazuje

Zdroj: Flickr CC; https://www.flickr.com/photos/62337512@N00/3462897583

Deti párov rovnakého pohlavia sú šťastnejšie. Tak znel titulok článku na stránke www.spuntik.zoznam.sk. Tento článok bol prebratý z washingtonpost.com a objavil sa aj tu a tu a tiež na facebooku Iniciatíva Inakosť - LGBT Slovakia.

Článok písal o výsledkoch štúdie výskumníkov z melbournskej univerzity v Austrálii. Tí dospeli k tomu, že deti žijúce s dvoma lesbami alebo gaymi sú na tom rovnako dobre prípadne lepšie ako ostatné austrálske deti, či už sa to týka zdravotného alebo psychického stavu.

Keďže článok bol prebratý nekriticky a ani jeden z uvedených slovenských zdrojov si neoveril, či sú výsledky štúdie hodnoverné, dovolím si poukázať na niekoľko veľmi dôležitých slabostí štúdie. Časť z nich si priznávajú aj samotní autori. Dokonca sami hovoria, že tieto nedostatky môžu mať vplyv na dosiahnuté výsledky. Zároveň sa však na vec pozerajú veľmi optimisticky a svoje výsledky považujú za dôležitý príspevok k aktuálnej akademickej a politickej debate.

Tak sa pozrime na to, prečo si myslím, že dosiahnuté výsledky nič nedokazujú o šťastí detí vychovávaných homosexuálnymi pármi.

Hlavným problémom austrálskej štúdie je spôsob, akým boli získané dáta o zdravotnom stave, duševnom zdraví a celkovej spokojností detí vychovávaných homosexuálnymi pármi. Samotní autori v úvode článku kritizujú štúdie, ktoré použili metódu zberu dát nazývanú „convenience sample“, kedy sa respondenti sami prihlasujú a nie sú vyhľadávaní v populácii náhodne. Uvádzajú, že výsledky takýchto štúdií môžu byť vychýlené v prospech homosexuálnych párov a odzrkadľujú len špecifickú podmnožinu týchto párov. Napriek tomu, sa autori rozhodli túto metódu vo svojej štúdii použiť.    

V prehľade zozbieraných dát vidieť, že aj ich dáta môžu viesť k vychýleným výsledkom. Napríklad z 500 detí zahrnutých do výskumu, pochádza viac ako tri štvrtiny z veľkomiest (z toho dve tretiny z centra veľkomiest). Rovnako takmer 3/4 detí má rodiča, ktorý dosiahol  niektorý zo stupňov vysokoškolského vzdelania. Štúdia ďalej uvádza, že len 19% domácností, kde žijú tieto deti, má príjem menej ako 60 000 dolárov ročne. A takmer 60% domácností má ročný príjem nad 100 000 dolárov ročne. Pre porovnanie polovica austrálskych domácností má príjem menej ako 64 000 dolárov. Aj podľa týchto štatistík sa javí, že homosexuálne páry zapojené do prieskumu patria medzi tie lepšie situované a teda sa nemusí jednať o reprezentatívnu množinu.

Výsledky detí vychovávaných týmito pármi následne autori porovnávajú s výsledkami detí, ktoré boli zozbierané náhodne naprieč celou Austráliou. Vyvodzovať z takejto štúdie všeobecne platné závery je potom veľmi nesprávne.

Ďalším problémom súvisiacim so zberom dát je, že dotazníky vypĺňali za deti homosexuálne páry. Ľudia, vedomí si, že ich odpoveď bude mať politický dosah súvisiaci s nimi samými (čoho si mnohé dotazované páry boli iste vedomé), nebudú mať tendenciu o sebe a svojich deťoch hovoriť negatívne  alebo budú mať tendenciu odpovede trochu prikrášliť. Rovnako homosexuálny pár, ktorý prežíva turbulentné obdobie, nebude mať veľmi chuť zapojiť sa do takéhoto prieskumu. Toto môže mať tiež vplyv na nesprávnosť údajov, nereprezentatívnosť vzorky a nepresnosť výsledkov. Samotní autori hovoria, že sa to nedá úplne vylúčiť.

Štúdia skúmala aj vplyv tzv. stigmatizácie na prospievanie detí. Homosexuálne páry mali odpovedať na otázky typu, či vás a vašu rodinu ľudia ohovárajú, alebo či vás a vašu rodinu vylučujú a pod. Na základe týchto odpovedí sa vypočítal index stigmatizácie, ktorý sa následne použil pri analýze. Nemôžem si pomôcť, ale uvedený index mi príde veľmi subjektívny a jeho použitie dosť zavádzajúce. Hlavne keď vidíme ako homosexuálni aktivisti na Slovensku obviňujú z homofóbie a nenávisti aj tých, ktorým ide o korektnú diskusiu o podstate manželstva.

Autori ukazujú, že stigmatizácia identifikovaná spomínaným indexom existuje a má negatívny vplyv na prospievanie týchto detí a je zodpovedná za ich prípadné neprospievanie. Tento výsledok je mätúci v porovnaní s celkovým konštatovaním autorov, že homosexuálne deti sú na tom rovnako dobre, a v niektorých ukazovateľoch dokonca lepšie ako iné austrálske deti. Aj toto naznačuje, že problémy s nereprezentatívnosťou vzorky môžu byť v tejto štúdii skutočne výrazné.

Nakoniec, štúdia sa nevenuje inej podstatnej veci a tou je, že deti vychovávané homosexuálnymi pármi automaticky prichádzajú o jedného z biologických rodičov. Tento efekt štúdia nijakým spôsobom neskúma, aj keď môže mať výrazný vplyv na prospievanie detí. Väčšina z nich sa musí viac či menej vyrovnať s tým, že ich biologická matka alebo otec zúžili svoje rodičovstvo len na darovanie vajíčka alebo spermie prípadne na 9 mesačný prenájom maternice.

Optimistické výsledky štúdie, zdôrazňované v článkoch v úvode tohto textu, získavajú po hlbšej analýze iný nádych. Určite nie je vhodné, ak sa ako všeobecná pravda podsúva niečo, čo nie je možné zovšeobecniť. A aj organizácie ako Inakosť by si mali overovať, čo odporúčajú a prezentujú. Minimálne je korektné upozorniť aj na slabosti, aby neskôr neboli použité proti nim.

 

Článok môžete podporiť na vybraliSME (kliknutím na tlačítko Hlasuj).

 

Kritické reakcie na štúdiu je možné nájsť aj tu:

http://spectator.org/articles/60001/what-about-australian-study-about-same-sex-parenting
http://www.thepublicdiscourse.com/2014/07/13451/