Najväčšiu rodinnú stabilitu zabezpečuje deťom manželstvo

Úryvok z knihy Prečo na manželstve záleží, W. B. Wilcox a kol.

Existuje čoraz širší vedecký konsenzus v otázke rodinnej stability a jej pozitívneho vplyvu na vývoj detí.25 Naproti tomu, deti, ktoré sú vystavené zmenám v rodinnom usporiadaní – od rozvodu, až po rozpad milostného vzťahu matky s priateľom, s ktorým žila – majú väčší sklon k poruchám správania, užívaniu drog, problémom v škole, predčasnému sexuálnemu životu a pocitom osamelosti. Štúdie naznačujú, že viacnásobné zmeny rodinného usporiadania (kde sú deti vystavené viac než jednému rozchodu alebo novému vzťahu), sú pre deti osobitne škodlivé.26

Zmeny v usporiadaní rodinných vzťahov sa považujú za škodlivé aj pre matku, z hľadiska jej schopnosti pozitívne vplývať na svoje deti, vrátane dodatočného vplyvu cez ekonomické, sociálne a psychologické faktory. Tieto zmeny navyše vedú k potrebe meniť denný režim a adaptovať sa na nové vzťahy, v ktorých sa deti často iba veľmi ťažko orientujú.27

Určitý vplyv môže mať aj efekt selekcie, napríklad vrodené predispozície u matky môžu viesť k nadväzovaniu viacerých prechodných vzťahov, ale tiež k slabým výsledkom dieťaťa, aj keď sa zdá, že efekt selekcie v úplnosti nevysvetľuje tento fenomén.28

Pravdepodobnosť budúceho stabilného rodinného života je najvyššia u detí, ktoré túto stabilitu zažili keď boli ešte deťmi. Podľa údajov štúdie Krehké rodiny a dobro detí (Fragile Families and Child Wellbeing Study), zameranej na deti z asi dvadsiatky miest po celých Spojených štátoch, iba 13 % detí narodených rodičom žijúcim v manželstve zažilo v ranom detstve (do veku troch rokov) zmenu vzťahu matky (tzn. ukončenie alebo začiatok vzťahu). Naproti tomu, u detí kohabitujúcich párov to bolo až 50 %, resp. 69 % u detí, ktoré sa narodili „navštevujúcim sa“ rodičom (tzn. párom, ktoré spolu chodili, ale nežili spolu) a 74 % u detí, ktoré sa narodili slobodným matkám (tzn. matkám, ktoré už ukončili svoj milostný vzťah s otcom).29

Viacero štúdií naznačuje, že kohabitácia vo viacerých kultúrnych či národných prostrediach je naozaj menej stabilnou štruktúrou než manželstvo.30 Hispánske či afroamerické deti narodené kohabitujúcim párom musia znášať rozchody svojich rodičov častejšie ako ich rovesníci, ktorí sa narodili manželským párom.31 Kohabitujúce zväzky sú nestabilné nielen v Spojených štátoch. Jedna štúdia zameraná na sedemnásť západných krajín ukazuje, že rodičovská kohabitácia sa spája s vyšším rizikom odluky rodičov, dokonca aj vo Švédsku, kde je rodičovská kohabitácia veľmi bežná (hoci rozdiel medzi rodičovskou kohabitáciou a manželstvom vo Švédsku je menej evidentný než v ostatných krajinách).32 Jedna novšia štúdia venovaná rodinnej nestabilite vo Švédsku ukazuje, že u detí narodených kohabitujúcim párom existuje o viac než 70 % vyššie riziko, že budú vystavené rozchodu rodičov do dovŕšenia 15-teho roku svojho života v porovnaní s ich rovesník-mi, ktorí sa narodili manželským párom.33

Rodenie a výchova detí v kohabitujúcich domácnostiach je čoraz častejšia aj v Spojených štátoch, a práve to je jeden z dôvodov, prečo miera rodinnej stability pre deti v Spojených štátoch už tri desaťročia klesá, a to aj napriek poklesu počtu rozvodov.34 Tento celkový útlm rodinnej stability pre deti je osobitne zarážajúci najmä preto, že zosobášené páry sa dnes môžu tešiť oveľa väčšej stabilite než pred 30-timi rokmi. Znížená stabilita je zarážajúca aj z iného hľadiska. Deinštitucionalizácia manželstva sa v Spojených štátoch do značnej miery viaže na manuálne pracujúcich a chudobné komunity. Z ekonomických aj kultúrnych dôvodov je dnes u vzdelanejších a bohatších amerických párov výrazne vyššia pravdepodobnosť úspešnosti ich manželstva než u menej privilegovaných vrstiev obyvateľstva.35 To znamená, že deti z komunít chudobných a manuálne pracujúcich, sú trojnásobne znevýhodnené: majú k dispozícii menej ekonomických zdrojov, ich rodičia čoraz menej vstupujú do manželstiev a počas svojho života sú čoraz viac vystavené viacnásobným zmenám usporiadania rodinnej štruktúry.

 

Poznámky pod čiarou sú dostupné tu.

Tento úryvok je v knihe Prečo na manželstve záleží označený ako téza č. 2. (Najvyššia pravdepodobnosť, že sa deti budú tešiť rodinnej stabilite je vtedy, ak sa narodia do rodiny založenej na manželstve.)
Knihu vydal Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku a je možné si ju objednať tu.

 

Foto: Flickr, Cildren and Shadows by Abe Kleinfeld is licensed under CC BY 2.0

Súvisiace články:
Manželstvo znižuje riziko kriminality
Manželstvo znižuje hladinu testosterónu a odďaľuje začiatok menštruácie
Deti rozvedených rodičov majú vyššiu mieru psychického napätia a duševných chorôb

Keď manželstvo nie je iba papier