Pred potratom treba poučiť rozum aj cit

Proti ukázaniu dieťaťa cez ultrazvuk a zákazu reklamy na potraty sa začali objavovať nové argumenty. Idú opäť mimo.

S novými argumentami prišli slovenské pro-choice organizácie vo svojej podpisovke proti zákonu. S podobnou argumentáciou prišla aj komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová vo svojom liste slovenskému parlamentu. A pred časom aj štyri nadnárodné propotratové organizácie v ich spoločnom vyhlásení.

Mýtus, že lekári nesmú informovať o poskytovaní potratov

Prvá obava je, že „lekári a lekárky nebudú smieť informovať o poskytovaní interrupcií“. Nie je to pravda.

Zákon o reklame hovorí, že reklamou (okrem iného) nie je zverejnenie informácií o podniku, ak povinnosť ich zverejnenia vyplýva z osobitného predpisu.

Takýmto osobitným predpisom je zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý stanovuje povinnosť poskytovateľovi „umiestniť na prístupnom a viditeľnom mieste cenník všetkých zdravotných výkonov, ktoré poskytuje poskytovateľ; za prístupné a viditeľné miesto sa považuje vyvesenie cenníka vo vstupných priestoroch, priestoroch čakárne alebo iných verejne prístupných priestoroch zdravotníckeho zariadenia a uverejnenie na webovom sídle poskytovateľa, ak ho má zriadené“.

Pravda teda je, že poskytovatelia umelých potratov môžu (dokonca musia) informovať o tom, že poskytujú potraty, avšak forma poskytnutia tejto informácie je zákonom stanovená, a je ňou cenník služieb. Tým sa dávajú aj zákonné medze poskytovania tejto informácie, aby sa informovanie o poskytovaní potratov nezvrhlo na ich propagáciu.

Mýtus, že ženy sa nedostanú k odborným informáciám

Ďalšou obavou je, že takáto úprava povedie k obmedzeniu prístupu žien k odborným a nezaujatým informáciám o umelom potrate. Ani toto nie je pravda, hoci jedna poznámka je potrebná.

Zákon zakazuje reklamu potratov, teda predvedenie, prezentáciu alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu.

Poskytovanie odborných informácií bez snahy uplatniť produkt na trhu je v poriadku. Ale ak by niekto pri poskytovaní „odborných a nezaujatých informácií“ sledoval cieľ uplatnenia produktu na trhu, to by už bola zakázaná reklama. Poskytovanie odborných informácií bude dovolené, avšak bez postranných reklamných cieľov.

Reklama na potraty je nezmysel

Celkovo je logické, ak umelý potrat nebude predmetom reklamy. Pekne to vyjadril (inak pro-choice) prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti docent Martin Redecha: „Ak mám otvorene povedať, nemyslím si, že interrupcia si zaslúži reklamu. Skôr naopak, hovoriť by sa malo viac o možnostiach prevencie nechceného otehotnenia.“

Celá naša potratová legislatíva je nastavená tak, že reklama na potrat v nej nemá miesto. Zákon hovorí, že keď matka chce potrat, požiada oň svojho gynekológa. Ten (a nie vyhľadávač) jej má poskytnúť poučenie, ktoré má obsahovať odborné, ale aj praktické informácie o možnostiach pomoci v tehotenstve, ktoré sú potrebné pre jej rozhodnutie. A následne, ak matka na potrate trvá, lekár určí zariadenie, kde sa zákrok vykoná. To je dnešný právny stav – reklama v ňom nemá miesto.

Koniec koncov, mnohé nemocnice na svojich stránkach vôbec nemajú informáciu, že robia potraty (okrem cenníkov) a predsa matky do týchto nemocníc na potraty chodia. Zákon sa teda dotkne najmä tých potratových kliník, ktoré si z potratu spravili bussiness.

Mýty o povinnom ultrazvuku

Pro-choice aktivistom však prekáža aj povinnosť, aby lekár ukázal matke žiadajúcej o potrat dieťa na ultrazvuku a pustil tlkot jeho srdca. Tvrdia, že „uloženie povinnosti podstúpiť ultrazvukové vyšetrenie je navyše neetické, keďženúti lekárov a lekárky, aby ho vykonávali, aj keď si to pacientka neželá.“ Situáciu teda prezentujú tak, akoby bol ultrazvuk robený proti vôli ženy. Toto je značne prekrútená interpretácia.

V prvom rade, ultrazvuk v tehotenstve je rutinná záležitosť a robí sa aj pred potratom – napríklad aj preto, aby sa určilo trvanie tehotenstva, keďže potrat je možné spraviť len do určitého štádia tehotenstva. Na fakte, že pred potratom sa robí ultrazvuk sa toho veľa nezmení, akurát vyšetrenie treba matke ukázať, pustiť jej aj tlkot srdca dieťaťa a dať jej obrázok dieťaťa.

Ale aby by sme sa vrátili k téme nútenia k ultrazvuku – zákon o zdravotnej starostlivosti pozná len štyri situácie, kedy je poskytnutie zdravotnej starostlivosti povinné: 1) neodkladná starostlivosť ak nemožno získať informovaný súhlas, 2) zdravotná starostlivosť uložená súdom, 3) povinná starostlivosť u človeka, ktorý šíri nebezpečnú prenosnú chorobu a 4) starostlivosť o duševne chorého, ktorý ohrozuje seba alebo svoje okolie. Umelý potrat, ani úkony ktoré mu predchádzajú v tomto zmysle povinné nie sú. Zákon je v tomto jasný: ak si žiadateľka o potrat ultrazvuk neželá, nikto jej ho proti jej vôli urobiť nemôže!

Problém je zjavne niekde inde, a síce, či poskytnutie zdravotného výkonu možno podmieniť absolvovaním poučenia (ktorého súčasťou je povedzme aj ultrazvukové vyšetrenie). Poučenie je vo všeobecnosti možné odmietnuť, avšak z tohto pravidla existujú tri výnimku, ktorými sú umelý potrat, účasť na biomedicínskom výskume a sterilizácia. Pri týchto úkonoch je poučenie už dávno povinné. V prípade potratu sa zmení len rozsah poučenia, ktorého súčasťou bude po novom aj ukážka dieťaťa na ultrazvuku. Ak teda matka chce ísť na umelý potrat, potrebuje ultrazvukové vyšetrenie. Ak ultrazvuk odmieta, nemusí ho absolvovať, no v takom prípade nebude splnená podmienka pre potrat, takže potrat sa nevykoná.

Ústavný súd a povinné poučenie

K otázke či je potrat možné podmieniť splnením určitých podmienok sa v roku 2007 vyjadril aj náš Ústavný súd. Vo všeobecnosti šlo o veľmi zlé rozhodnutie, v podstate o slovenský Roe vs. Wade, v ktorom Ústavný súd rozdelil ľudí do dvoch kategórií – na tých, ktorí ľudské práva majú a na tých, ktorí ľudské práva nemajú – nenarodené deti.

No pre našu terajšiu situáciu je zaujímavé to, ako sa vysporiadal s ústavnou normou, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Súd uviedol, že táto norma je naplnená tým, že potrat je možné spraviť až po splnení určitých podmienok (krokov), ktorými v tom čase boli 1) písomná žiadosť, 2) vyšetrenie a pohovor, súčasťou ktorého je aj poučenie o možných zdravotných dôsledkoch umelého prerušenia tehotenstva, 3) po pohovore s lekárom musí žena trvať na zákroku a 4) musí uhradiť poplatok.

K poučeniu súd uviedol nasledovné: „Toto poučenie je nesporne podávané aj s cieľom pôsobiť na tehotnú ženu, aby zvážila, či neodstúpi od svojho zámeru vykonať zákrok, čím sa zaisťuje nielen ochrana zdravia ženy, ale (aj keď to citovaná časť § 7 zákona o umelom prerušení tehotenstva výslovne neuvádza) tiež ochrana nenarodeného ľudského života.“

Hoci rozhodnutie súdu bolo z pohľadu ochrany práv nenarodených detí katastrofou, predsa len súd uznal, že naša ústava predpokladá s tým, že výkon potratu je možné podmieniť, okrem iného poučením, takže matka potrat potrat podstúpi až po „zrelej úvahe“.

A presne o to ide aj pri súčasnom zákone. Stanovujú sa bližšie pravidlá, ako má byť matka pred potratom poučená, čo všetko má vidieť a počuť, aby potrat nasledoval až po jej zrelej úvahe.

Poučenie má vplývať na rozum aj cit

Vidieť na ultrazvuku vlastné dieťa a počuť tlkot jeho srdca je silný zážitok. Som presvedčený, že by ho mala zakúsiť každá matka pred tým, ako sa rozhodne ísť na potrat. Pro-choice aktivisti vravia o citovom vydieraní. Ja si skôr myslím, že ide o dôležitú informáciu, ktorá má potenciál zmeniť názor matky. Človek je komplexná bytosť, so svojou racionalitou, ale aj s citmi. Matky už teraz pred potratom dostávajú (síce strohé, ale predsa) informácie zamerané na ich racionalitu. No ak majú dostať kompletné poučenie pred potratom, musia dostať aj informácie, ktoré sa vnímajú srdcom, nie len rozumom. Také nám zatiaľ v našej legislatíve chýbajú. Tento zákon to môže zmeniť.

 

Článok vyšiel na Postoj.sk

Ilustračná fotka: Designed by tirachardz / Freepik