Aký kraj, toľko potratov

• \| Vytlačiť \|

Podrobnosti

Uverejnené: utorok, 26. január 2016, 12:44

Ako ovplyvňujú zákony potratovosť? V ktorých okresoch je interrupcií najviac?

Keď sa pozrieme na vývoj potratovosti na Slovensku, zistíme, že krivka je poriadne kľukatá. Výrazne ju ovplyvňujú práve zmeny legislatívy. Je preto dôležité, aby sa naša legislatíva začala meniť k lepšiemu. No potratovosť je tiež silno regionálnou záležitosťou. Mali by sme zamerať svoju pozornosť na najproblematickejšie okresy.

Potrat bol u nás legalizovaný v roku 1958 z nariadenia Sovietskeho zväzu. Za prvý rok sa spravilo 12 383 umelých potratov, už o tri roky to bol dvojnásobok. Legalizácia potratov ovplyvnila správanie ľudí, ktorí si na potrat začali rýchlo zvykať.

Čo dokáže zákon

Dlhodobý trend nárastu potratov trval až do roku 1989. Bol prerušený len v dvoch prípadoch. Najskôr v roku 1963 zavedením poplatku za umelý potrat a zriadením interrupčných komisií. Pri žiadosti o potrat žena musela uviesť niektorý zo zákonom uznaných dôvodov a úlohou interrupčnej komisie bolo pomôcť žene odstrániť problémy, pre ktoré o potrat požiadala.

Pokles nastal aj v sedemdesiatych rokoch, keď sa rodili „Husákove deti“ a pravdepodobne súvisel s vtedajšou aktívnou pro-rodinnou politikou štátu. Od polovice 70. rokov krivka opäť stúpa.

Prudký nárast potratov prišiel v roku 1987 s prijatím „moderného“ zákona o umelom prerušení tehotenstva. Ten platí až dodnes. Zrušili sa interrupčné komisie, žena mohla ísť na potrat z akéhokoľvek dôvodu. Liberálnejšia úprava znamenala medziročný nárast potratov o 20 percent. Najviac sa ich spravilo v roku 1988, takmer 50-tisíc.

Od roku 1989 nastúpil celkom nový trend poklesu potratovosti. Potratová legislatíva sa výraznejšie nemenila, zásadne sa však zmenila spoločenská klíma. Začalo sa diskutovať, ľudia postupne prestali potrat považovať za bežnú vec a začali ho vnímať ako problém.

Je čas na legislatívne zmeny

Legislatíva významne ovplyvňuje počet umelých potratov. Len štvrtina Slovákov schvaľuje súčasný stav, aby bol umelý potrat dovolený z akýchkoľvek dôvodov (FOCUS, 2011). 53 percent opýtaných si myslí, že by mal byť potrat dovolený len z veľmi vážnych dôvodov, 16 percent zo žiadnych dôvodov, sedem percent nevie. Až 69 percent občanov je teda viac pro life ako súčasná legislatíva.

Na veľké zmeny, zdá sa, ešte nedozrel čas. Treba sa sústrediť na menšie zmeny, politicky priechodné. Skúsenosti už máme, napríklad keď sa v roku 2009 prijala nová úprava informovaného súhlasu pred potratom, zaviedla sa 48-hodinová lehota na premyslenie a zvýšila sa hranica rodičovského súhlasu zo 16 na 18 rokov veku dievčaťa.

Informovaný súhlas je stále nedostatočný, mal by preto prejsť ďalšou zmenou. Veľa žien nevie o abortívnych účinkoch takzvanej „núdzovej antikoncepcie“, mali by na ne byť férovo upozornené. Chýba nám ochrana nenarodeného dieťaťa pred potratom z dôvodu jeho pohlavia. Otcovia nemajú zabezpečené právo na informáciu o nenarodenom dieťati a podobne.
Treba tiež zlepšiť systém pomoci tehotným matkám ohrozeným umelým potratom. Tu je stále veľký priestor pre pro life hnutie aj štát.

A napokon, je potrebné naštartovať skutočnú rodinnú politiku, aby ľudia zakladali stabilné rodiny, boli ochotní prijať deti a aby deti mohli vyrastať s mamou aj otcom.

Kde je najviac potratov?

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa v roku 2014 na Slovensku spravilo 7 501 umelých potratov (viac ako 20 za deň). Z desiatich tehotenstiev sa v priemere jedno skončí spontánnym potratom, jedno umelým potratom a osem narodením dieťaťa.

Najviac chodili na potrat ženy s dvomi deťmi (30,6 percent), prevažne tridsiatničky. Potom ženy bez dieťaťa (27,0 percent), hlavne vo veku 15 až 24 rokov a ženy s jedným dieťaťom (25,2 percent). Z pohľadu rodinného stavu chodili na potrat najviac slobodné ženy (48,8 percent).

Pozoruhodné sú výrazné regionálne rozdiely v potratovosti. Najviac potratov je v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji, najmenej v Žilinskom a Prešovskom.

Regionálne rozdiely vidieť najviac na úrovni okresov. Rekordne najvyššia potratovosť je v okrese Levice, nasledujú okresy Rožňava, Zvolen, Rimavská Sobota, Púchov, Lučenec, Dunajská Streda, Bratislava V, Revúca, Liptovský Mikuláš, Skalica a Žiar nad Hronom.

Počet umelých potratov na 1000 žien v reprodukčnom veku (Národné centrum zdravotníckych informácií, rok 2014)

Zo štatistiky vidieť, že existujú aj určité regionálne výnimky – napríklad Púchov a Skalica majú výrazne vyššiu potratovosť ako okolité okresy. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že najvyššia potratovosť je na strednom a južnom Slovensku.

Z oficiálnych štatistík nevyplýva, prečo existujú takéto veľké regionálne rozdiely. Zjavne sa tieto rozdiely nedajú vysvetliť len chudobou v danom regióne, keďže napríklad sever východného Slovenska má potratovosť relatívne nízku a niektoré okresy Bratislavy, naopak, veľmi vysokú.

Rozdiely budú zrejme súvisieť s viacerými faktormi, ako napríklad religiozita, celkové hodnotové nastavenie obyvateľstva či akási chuť do života verzus apatia ľudí v regióne. Vplyv môže mať aj to, či lekárska obec v danom regióne vníma potrat ako niečo neželané, alebo naopak, ako dobrý biznis.

Zrejme nie je náhoda, že pri zadaní hľadaného slova „potrat“ v internetovom vyhľadávači sa ako platená reklama opakovane objavuje práve odkaz na potratovú kliniku so sídlom v Leviciach.

Čo sa dá zmeniť

Možností, ako sa dajú potraty obmedziť, je veľa. Nezastupiteľnú úlohu zohráva už spomínaná legislatíva, ktorej zmeny boli na Slovensku vždy spojené aj so zmenami v počtoch potratov. Či si politické strany osvoja pro life návrhy do svojich predvolebných programov, uvidíme už o pár mesiacov. Aj to môže byť vhodné kritériom pre rozhodovanie v budúcoročných voľbách.

No pri zachraňovaní životov nemusíme čakať len na politikov. Dôležitá je aj konkrétna pomoc tehotným matkám a ich deťom, ktoré sú ohrozené umelým potratom. Preto organizátori Národného pochodu za život pripravili PRO-LIFE metro, teda akýsi návod, ako sa dá pomôcť tehotnej mamičke v núdzi bez toho, aby sme ju odradili alebo stratili jej dôveru. Materiál obsahuje aj mapu Slovenska, na ktorej sú vyznačené viaceré (nie všetky) projekty pomoci tehotným matkám v núdzi.

Keď si všimnete regionálne rozmiestnenie pro life projektov pomoci, už na prvý pohľad vidieť, že regióny s najvyššou potratovosťou (stredné a južné Slovensko) majú takýchto projektov najmenej. Do určitej miery je to logické, pretože tam, kde sú ľudia viac pro life, bude nielen väčšia miera angažovania sa pri ochrane života, ale aj menej potratov.

Pre zefektívnenie pomoci ľuďom ohrozeným potratom by sa však zišlo cielene budovať projekty pomoci práve v tých najproblematickejších okresoch. Toto je výzva tak pre štát, ako aj pre pro life organizácie s celoslovenskou pôsobnosťou, ale aj pre pro life ľudí žijúcich v najviac dotknutých okresoch.

Tam, kde sú problémy najväčšie, sa dá spraviť najviac dobra. Toto je už však projekt, ktorý presahuje možnosti Národného pochodu za život 2015. No bolo by super, ak by aj k takémuto niečomu pomohol pochod prispieť.

Tento článok vyšiel v konzervatívnom denníku Postoj, a jeho časti boli publikované aj v pochodových Novinách za život.
Foto: Anton Frič, www.fotoportal.sk