Hranice vlastného tela

• \| Vytlačiť \|

Podrobnosti

Uverejnené: nedeľa, 05. október 2014, 13:53

Napísal: Jakub Lipták

„Každá žena si smie so svojím telom robiť, čo chce.“ Tento výrok v rozličných podobách vidieť a počuť pomerne často, spravidla z úst prívržencov prúdu pro-choice („za možnosť voľby“). A ja si myslím, že na ňom niet ničoho zvláštneho, pozoruhodného alebo nebodaj sporného.

Skutočne, každá žena si smie so svojím telom robiť, čo chce. Smie schudnúť, smie pribrať, smie si svoje telo skrášľovať či už posilňovaním alebo inými doplnkami, teda smie si svoje telo nechať pokresliť, poprepichovať a všeličo ďalšie, ak má záujem. V tom jej skutočne nič nestojí v ceste. Každá žena tiež smie svoje telo upravovať aj kozmeticky či chirurgicky, smie svoje telo nechať stmavnúť či už opaľovaním alebo návštevou solária, smie si prefarbiť vlasy či zvoliť si účes, aký len chce. Smie tiež darovať krv či nejaký telesný orgán, lebo aj toto je jej telom. Každá žena sa smie rozhodnúť, či si svoje telo bude pestovať alebo ho bude humpľovať nesprávnou životosprávou.

Dokonca si myslím, že sa to netýka len žien, ale aj mužov. Áno, aj každý muž si smie so svojím telom robiť, čo chce. Taktiež smie schudnúť, pribrať, posilňovať a vlastne všetko to, čo smie so svojím telom robiť žena, so svojím telom môže robiť aj muž a naopak. Hoci treba dodať, že sa to – v prípade žien aj mužov – netýka niektorých extrémnych prípadov, ako napríklad sebazničujúce správanie.

Zásadný zlom v tomto slede smenia nastáva, keď prestane ísť o vlastné telo. Teda vtedy, keď už ide o iné telo. Nikto nesmie s telom niekoho iného zaobchádzať podľa vlastnej svojvôle. Nesmie ho k niečomu fyzicky nútiť, v niečom mu fyzicky brániť, nesmie ho biť, nesmie ho znásilniť, nesmie ho zabiť. A mnohé z toho mu nesmie robiť ani vtedy, ak by mu to dotyčný dovolil. Iste, nemožno to brať absolútne, napríklad ak ide o sebaobranu či ochranu niekoho iného, resp. ak ide o výchovu dieťaťa a tomu je nutné trebárs v niečom (fyzicky) zabrániť. Toto sú, myslím, opäť presvedčenia, ktoré nie sú ničím zvláštne, pozoruhodné alebo nebodaj sporné.

Prečo teda niekto má vôbec potrebu hlásať tak samozrejmú vec, že každá žena si smie so svojím telom robiť, čo chce? A prečo len žena, a nie každý človek? Súvisí to s tým, kto tento výrok hlása a čo ním chce povedať. Podľa niektorých ľudí je to argument v prospech práva na umelé ukončenie tehotenstva, teda umelý potrat. Tento argument však stojí na nevyslovenom predpoklade, že plod človeka v tele matky je jej telom. Myšlienkový postup je to rovnako chybný ako keby nejaký vandal sprejoval po budovách v meste alebo rozbíjal okná, pričom by sa obhajoval, že on si so svojím majetkom môže robiť, čo chce. Nuž, áno, lenže on neničí svoj majetok, preto je jeho obhajoba neplatná.

Keď je žena tehotná, nachádza sa v nej plod človeka v nejakom štádiu. A to už nie je jej telo. Je to telo, ktoré sa v nej vyvíja, ktoré sa jej narodí, ktoré bude rásť a ktoré bude telom jej dieťaťa až do jeho smrti. Nie je to telo matky ani otca, napriek tomu, že z nich vzišlo.

Áno, každá žena si smie so svojím telom robiť, čo chce. Taktiež každý muž. Ale smie to robiť iba s vlastným telom, nie s iným telom. Práve tak, ako smiem pred seba udrieť päsťou, nesmiem tou päsťou udrieť do (tela) niekoho iného. A to isté platí i v prípade matky, jej tela a tela jej dieťaťa. Kto chce v prospech práva na umelý potrat argumentovať tým, že každá žena si smie so svojím telom robiť čo chce, musí najprv preukázať, že telo dieťaťa tehotnej ženy je telom tejto ženy.

 

Článok môžete podporiť na vybraliSME (kliknutím na tlačítko Hlasuj). 

Foto: Flickr, Make Up by Renata Alves dos Anjos is licensed under CC BY 2.0