EÚ chce trestať nenávistné výroky. Podpíšte pripomienky proti tomuto návrhu!

Podrobnosti
Uverejnené: piatok, 11. marec 2022, 14:35
Napísal: Patrik Daniška

Európska komisia chce trestať nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti v celej Únii. V krajinách Európy sa čoraz častejšie za nenávistné prejavy považujú napr. biblické postoje k homosexualite (trestne je stíhaná napr. fínska politička Päivi Räsänen), alebo odmietavý postoj k gender ideológii či LGBT hnutiu.

Teraz sa má zaviesť kategória eurozločinov z nenávisti (vyžaduje súhlas všetkých krajín), až v ďalšom kroku má byť schválená konkrétna legislatíva, ktorá ale teraz nevieme, aká bude (stačí súhlas väčšiny krajín). Ide teda o akýsi „biankošek“ pre Úniu. Ako ho v budúcnosti využije dnes nevieme povedať. Isté je, že prijatím tohto návrhu stratíme ako krajina právo veta.

Sme proti tomu, aby EÚ rozhodovala, ktoré výroky majú byť trestné, a to viacerých dôvodov:

  • kriminalizovanie nepohodlných výrokov pri aktuálnych témach ohrozuje slobodu prejavu,
  • zoznam chránených kategórií sa neustále rozširuje. Okrem rasy, národnosti a presvedčenia sa postupne pridávajú LGBTI a gender témy, o nenávistných prejavoch sa hovorí pri témach očkovania, COVID-19, migrácie, tzv. reprodukčných právach, atď.,
  • čo sa považuje za nenávistné je nejasné a subjektívne. Niektoré výroky sa niekde trestajú, inde sú chránené slobodou prejavu,
  • nové chránené kategórie LGBTI a gender majú potenciál výrazne zasiahnuť do náboženskej slobody, keďže cirkvi sa k týmto ideológiám stavajú odmietavo,
  • v kultúrno-etických témach niekto môže pociťovať výrok ako nenávistný, hoci autor výroku to tak vôbec nemyslel (napríklad kritika homosexuálneho správania s cieľom pomôcť osobe oslobodiť sa od tohto nemorálneho konania),
  • hrozí ideologická kolonizácia, keď západné krajiny vnútia svoje ideologické postoje postkomunistickým krajinám.

Rada ministrov o tejto téme nedávno rokovala, o čom som viac písal v tomto článku. Slovensko prezentovalo pozitívne stanovisko, v téme nás reprezentuje ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Hoci výhrady mali Poliaci i Maďari, téma bude v Únii ďalej tlačená, pretože francúzskemu predsedníctvu na tejto téme veľmi záleží.

Prosíme, podporte hromadné pripomienky cez portál CitizenGO, ideálne do 15. marca 2022 (obeda).

 

TEXT HROMADNÝCH PRIPOMIENOK

Pripomienka č. 1
Pozíciu SR navrhujeme zmeniť tak, že SR návrh ustanovenia nepodporuje. (Riadne predbežné stanovisko, čl. II., bod 12, Článok 1)

Odôvodnenie:

Zaradenie nenávistných prejavov a trestných činov páchaných z nenávisti medzi eurozločiny odmietame najmä z nasledovných dôvodov:

1. V tomto kroku sa rozširuje zoznam oblastí trestnej činnosti, pričom sa vyžaduje jednohlasnosť členských štátov. Až následne sa bude prijímať legislatíva upravujúca vymedzenie a sankcie za nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti, ktorá sa však už bude prijímať väčšinou hlasov členských štátov. Dnes nedokážeme povedať, ktoré chránené kategórie a aké definície budú v budúcnosti navrhnuté. V tomto druhom kroku teda už Slovenská republika nebude mať možnosť zablokovať prípadné excesy, keďže môže byť prehlasovaná väčšinou členských štátov.

2. Zoznam chránených kategórií sa neustále rozširuje, a nad týmto procesom stratíme ako krajina kontrolu. Chránenými kategóriami boli tradične rasa, farba pleti, národnosť, etnicita a náboženské vyznanie, teda kategórie, v ochrane ktorých panuje na Slovensku spoločenský konsenzus. Je to preto, že Slovensko má s týmito kategóriami svoju historickú skúsenosť (prenasledovanie Židov počas druhej svetovej vojny a prenasledovanie pre vieru v čase komunizmu), no najmä preto, že spoločnosť jednoznačne odmieta diskrimináciu ľudí na základe týchto kategórií. Zoznam chránených kategórií sa však neustále rozširuje aj o kategórie určené aktuálnymi ideologickými spormi, v ktorých prebieha na Slovensku živá verejná diskusia, pričom otázka diskriminácie sa používa účelovo (za diskrimináciu sa z politických dôvodov označuje aj to, čo ňou nie je, napríklad možnosť uzavrieť manželstvo len medzi mužom a ženou). Trestné právo sa tak stáva nástrojom na vytváranie dojmu o prenasledovaní ľudí pre nejakú charakteristiku, čím sa má vytvárať dojem, že nejaká kategória ľudí sú obete, ktoré si potom žiadajú osobitné nadpráva. Čo je však ešte horšie, trestné právo sa potenciálne stáva nástrojom na umlčanie neželaných názorov na kultúrno-etické témy ako gender a LGBT a na kriminálizáciu určitých názorov, čo potláča slobodu prejavu a slobodnú diskusiu o aktuálnych spoločenských témach. Dá sa predpokladať, že tlak na vťahovanie trestného práva do diskusie o stále nových témach bude len pokračovať, keďže sa objavujú úvahy o kriminalizácii vyjadrení o očkovaní, opatreniach proti COVID-19, tzv. „reprodukčných právach“, migrácie a podobne. Trestné právo sa začína zneužívať ako nástroj tzv. cancel culture. Ak by do tvorby katalógu chránených kategórií a definícií trestnej činnosti vstúpila EÚ väčšinovým hlasovaním štátov, hrozí pretláčanie ideologických konceptov populárnych vo väčšine (západných) krajín EÚ na ostatné (najmä postkomunistické) krajiny, čomu sa už Slovenská republika nebude vedieť efektívne brániť.

3. Definície nenávistných prejavov a trestných činov páchaných z nenávisti sú vágne a nejasné a ich aplikácia je silno subjektívna, pretože to, čo sa myslí nenávisťou nie je zrejmé. Na chýbajúcu medzinárodne uznanú definíciu upozorňuje napríklad aj Stratégia a akčný plán OSN o nenávistných prejavoch, ktorá uvádza: „Neexistuje medzinárodná definícia nenávistného prejavu a charakteristika toho, čo je „nenávistné“, je kontroverzné a spochybňované.“ V zásade veľmi záleží na tom, kto v konečnom dôsledku rozhoduje o tom, čo už je nenávistné a čo je ešte prípustná kritika chránená slobodou prejavu. Skúsenosť súdnych procesov vo viacerých krajinách ukázala, že to vôbec nie je jednoznačné, keď vyššie súdy podstatne korigovali rozhodnutia nižších súdov.
Subjektívny faktor je pri posudzovaní nenávisti kľúčový a závisí tak od aktuálnej kultúry danej krajiny, úrovne slobody slova, ale aj od osobných postojov tých, čo o veci rozhodujú. Ako príklad uveďme brožúrku fínskej političky Päivi Räsänenovej o kresťanskom postoji k homosexualite (ktorú napísala ešte v roku 2004), ktorá bola fínskou generálnou prokuratúrou posúdená ako nenávistná a aktuálne prebieha trestné konanie proti tejto kresťanskej političke. Brožúrka však v ničom nevybočuje od štandardného postoja kresťanských a iných cirkví k homosexualite. Keby ju Räsänenová vydala v strednej Európe, prokurátorom by ani len nenapadlo túto brožúrku označiť za nenávistnú. Biblický postoj a citovanie Biblie však už neraz bolo považované za nenávistné v západných krajinách.

4. Nové chránené kategórie LGBTI, gendru a podobne majú potenciál výrazne zasiahnuť do náboženskej slobody, pretože relevantné náboženstvá kritizujú mnohé z praktík, ktoré sa súčasné ideológie gendru a LGBT snažia normalizovať, a to aj cestou kriminalizácie kritických postojov, ktoré tieto ideológie nálepkujú ako nenávistné.

5. Existuje viacero otázok, ako majú byť nenávistné výroky koncipované – má ísť len o výroky, ktoré sú nepravdivé, alebo aj o výroky pravdivé? Majú byť trestané len výroky verejné, alebo aj súkromné, napríklad v kruhu rodiny, či priateľov? Ide o dôležité otázky, v ktorých Slovensko stratí schopnosť slobodne sa rozhodovať, ak bude v budúcnosti prehlasované väčšinou členských štátov. 

6. Ďalší problém je v tom, že osoba, ktorá sa nejakým výrokom cíti byť dotknutá, môže tento výrok považovať za nenávistný, hoci autor výroku to tak vôbec nemyslel. Rozdiel vo vnímaní (autora výroku a osoby ktorá sa cíti byť výrokom dotknutá) nie je veľký pri hanlivých výrokoch o rase či národnosti, avšak u kontroverzných tém ako je homosexualita, gender a podobne môže byť rozdiel vo vnímaní výrazný. Typický príklad je práve diskusia o morálnosti homosexuálneho správania či definícii manželstva. Niekto môže kritizovať homosexuálne správanie pre jeho nemorálnosť a hovoriť to práve z lásky k homosexuálom, aby im pomohol prestať s touto nemorálnou praxou. Ale homoaktivista to môže vnímať ako prejav nenávisti. Výrazné rozdiely v subjektívnom vnímaní toho, čo je nenávistné, sa dotýkajú prakticky všetkých aktuálnych spoločenských tém vrátane gender ideológie, migrácie, potratov, očkovania a podobne.

7. Hrozí vážne obmedzovanie slobody prejavu. Ak by štáty (alebo Európska únia) vstúpili do stále nových tém kriminalizáciou ľudí pre istý názor, výrazne to potlačí slobodu prejavu a kvôli subjektívnemu vnímaniu kontroverzných tém nebudú mať ľudia istotu v tom, ktoré výroky si ešte môžu dovoliť a čo už je trestný čin.

Na základe uvedeného sme presvedčení, že kriminalizovanie prejavov v stále širšom okruhu tém je cesta k potláčaniu slobody vyjadrovania a náboženskej slobody a k postupnému zavádzaniu totality. Slovenská republika nad týmto procesom stratí kontrolu, ak sa nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti týmto návrhom zaradia medzi eurozločiny.

Pripomienka č. 2
Navrhujeme doplniť negatívne vplyvy – najmä na slobodu prejavu a náboženskú slobodu. (Riadne predbežné stanovisko, v čl. IV. a V.)

Odôvodnenie:

Zavedenie eurozločinov z nenávisti treba chápať ako dvojkrokový proces – prvý krok nemožno celkom oddeliť od druhého. Hoci teraz ide o vytvorenie kategórie eurozločinov, súčasne dochádza k výraznému oslabeniu možnosti SR blokovať problémové legislatívne návrhy v budúcnosti, a preto už teraz treba zohľadňovať prípadné budúce negatívne dopady, ktoré sú podmienené existenciou tohto prvého kroku. Preto už prijatie tohto dokumentu má v svojej miere negatívny vplyv najmä na možnosť Slovenska blokovať problémovú legislatívu a tiež na úroveň slobody slova a náboženskej slobody, ku ktorej dôjde prijatím legislatívy v budúcnosti.

Pripomienka č. 3
Navrhujeme upraviť Pozíciu SR tak, že právny základ nepovažujeme za primeraný. (Riadne predbežné stanovisko, čl. II., body 10 a 11)
V súvislosti s tým treba prepracovať body 10 a 11 tak, aby vyjadrovali odmietavý postoj SR k návrhu.

Odôvodnenie:

K bodu i) Oblasť trestnej činnosti – Existujúce eurozločiny (terorizmus, obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie žien a detí, nedovolené obchodovanie s drogami, nedovolené obchodovanie so zbraňami, pranie špinavých peňazí, korupcia, falšovanie platobných prostriedkov, počítačová kriminalita a organizovaná trestná činnosť) predstavujú ucelený, resp. uzavretý rozsah trestnej činnosti. Na rozdiel od toho nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti sú otvorenou kategóriou, ktorá sa môže rozširovať prakticky neobmedzene, a môžu k nim byť dodatočne pripájané stále nové a nové chránené kategórie. Trestné činy páchané z nenávisti dokonca vôbec nie sú samostatnou oblasťou trestnej činnosti, ale len osobitným motívom pri spáchaní iného trestného činu. Pri návrhu teda nemožno hovoriť o oblastiach trestnej činnosti porovnateľnej s už existujúcimi. Kategória trestnej činnosti by sa mala chápať v úzkom význame slova, a nie ako široká oblasť, ktorú možno v budúcnosti prakticky neobmedzene rozširovať.

K bodu ii) Obzvlášť závažná trestná činnosť – v súčasnom zozname eurozločinov sú najmä trestné činy s vysokými trestnými sadzbami. V porovnaní s nimi sú nenávistné prejavy skôr menej závažnou trestnou činnosťou, a trestné činy z nenávisti sú len osobitným motívom, s ktorým je spojená vyššia trestná sadzba.
Uvádza sa, že nenávistné prejavy sú zlé preto, že vedú k páchaniu závažnejšej trestnej činnosti, najmä útokom na iné osoby (hoci toto tvrdenie nie je jednoznačne potvrdené a je mnohými akademikmi spochybňované). Paradox je, aby nenávistné prejavy, ako menej závažná trestná činnosť, boli zaradené medzi eurozločiny, ale skutočne závažná trestná činnosť ako vraždy, ublíženia na zdraví a podobne (ku ktorej majú nenávistné prejavy smerovať) eurozločinmi neboli.

K bodu iii) Cezhraničný rozmer – argumentom je, že nenávistné prejavy sa šíria cez internet a offline cez rôzne tlačoviny a podobne. Ale takýmto spôsobom možno spáchať aj množstvo iných trestných činov, samotný fakt, že sa niečo deje online, alebo tlačovinami, ešte neoprávňuje k naplneniu podmienky cezhraničného rozmeru. Práve naopak, jednotlivé krajiny majú zásadne inú úpravu a mieru tolerancie k výrokom, ktoré sú v niektorých iných krajinách už kriminalizované. Je to prejavom odlišných historických skúseností, kultúrnych, filozofických s právnych tradícií jednotlivých krajín EÚ, ktoré sú vyjadrením pestrosti a bohatstva tradícií v Európe. Centralizované harmonizovanie týchto tradícií by bolo poškodením diverzity v EÚ, a negatívne by zasiahlo do práva na slobodu prejavu a náboženských práv občanov krajín s vyššou mierou slobody slova. Nejde teda o cezhraničný rozmer šírenia kriminality, ale o odlišné posudzovanie, čo sa za kriminalitu vôbec považuje, čo je otázka, ktorá spadá do výlučnej kompetencie členských štátov.

Pripomienka č. 4
Navrhujeme upraviť Pozíciu SR tak, že návrh je v rozpore so zásadami subsidiarity a proporcionality. (Riadne predbežné stanovisko, čl. II., bode11 b))

Odôvodnenie:

Členské štáty majú slobodu v tom, či a ako budú kriminalizovať prejavy. Ak by sa v súlade s demokratickými princípmi rozhodli svoju legislatívu zmeniť, môžu tak spraviť na národnej úrovni. Harmonizácia cez Európsku úniu nie je potrebná a preto sa prieči zásadám subsidiarity a proporcionality.

Pripomienka č. 5
Navrhujeme upraviť predkladaciu správu v súlade s úpravami podľa pripomienok 1 až 4.

Odôvodnenie:

V prípade akceptovania pripomienok 1 až 4 je potrebné zosúladiť aj predkladaciu správu.

Všetky pripomienky sú zásadné.


Ilustračná fotka Freepik