Operácia na „zmenu pohlavia“: čo by ste mali vedieť

Podrobnosti
Uverejnené: piatok, 29. máj 2015, 17:06

Walt Heyer

Temná a znepokojujúca história súčasného transgender hnutia, so svojím nadšeným súhlasom s operáciou na „zmenu pohlavia“ zanechala spúšť.

Bruce Jenner a Diane Sawyerová by sa mohli poučiť z histórie. Viem to, pretože ja sám som trpel kvôli operácii na „zmenu pohlavia“ a osem rokov som žil ako žena. Operácia nenapravila nič, len zamaskovala a zhoršila hlbšie psychické problémy.

Počiatky transgender hnutia sa dnes strácajú v snahe pretlačiť transgender práva, ich prijatie a toleranciu. Ak by však viacero ľudí vedelo o temnej a pohnutej histórii operácie na zmenu pohlavia, snáď by sme do nej ľudí netlačili tak rýchlo.

Keď vedci vyhodnotili výsledky, zistili, že neexistuje žiadny objektívny dôkaz o úspešnosti operácií na zmenu pohlavia.

Prvé transgender operácie (prevažne mužov, ktorí chceli byť ženami) sa začali robiť na univerzitných klinikách. Prvé boli vykonané v 50-tych rokoch 20. storočia a pokračovali v rokoch 60-tych a 70-tych. Keď vedci vyhodnotili výsledky, zistili, že neexistuje žiadny objektívny dôkaz o ich úspešnosti. V skutočnosti existovali dôkazy o tom, že sú škodlivé. A tak univerzity operácie na zmenu pohlavia prestali ponúkať.

Od tej doby na ich miesto nastúpili súkromní chirurgovia. Ich prax rástla a bez akejkoľvek kontroly alebo zodpovednosti za svoje výsledky, zanechala po sebe spúšť hanby, ľútosti a samovrážd.

Otcovia zakladatelia transgender hnutia

Transgender hnutie sa zrodilo v hlavách troch mužov, ktorých spájalo spoločné puto: všetci traja boli aktivisti za pedofíliu.

Tento príbeh začína neslávnym doktorom Alfredom Kinseym, biológom a sexuológom, ktorého dedičstvo pretrváva dodnes. Kinsey veril, že všetky sexuálne činy sú legitímne – vrátane pedofílie, sexu so zvieratami, sadomasochizmu, incestu, cudzoložstva, prostitúcie a skupinového sexu. Dával schválenie na ohavné pokusy na dojčatách a batoľatách, za účelom zhromaždenia informácií, ktoré by dosvedčili jeho názor, že deti akéhokoľvek veku si sex užívajú. Kinsey obhajoval normálnosť pedofílie a agitoval proti zákonom, ktoré by chránili nevinné deti a trestali sexuálnych predátorov.

Kinsey do svojho repertoáru pridal transsexualizmus, keď mu predstavili prípad zženštilého chlapca, ktorý sa chcel stať dievčaťom. Kinsey prípad konzultoval so svojím známym, endokrinológom Dr. Harrym Benjaminom. Transvestiti, muži preoblečení za ženy, boli už dobre známi. Kinsey a Benjamin to videli ako príležitosť zmeniť transvestitov fyzicky – oveľa viac než len pomocou šiat a mejkapu. Kinsey a Benjamin sa stali profesionálnymi spolupracovníkmi v prvom prípade niečoho, čo by Benjamin neskôr nazval „transsexualizmom“.

Benjamin požiadal niekoľkých psychiatrov, aby posúdili chlapca kvôli prípadnému chirurgickému zákroku, ktorý mal zženštiť jeho vzhľad. Psychiatri sa však nedokázali zhodnúť, či je takáto operácia vhodná, alebo nie. To Benjamina nezastavilo. Na vlastnú päsť začal chlapcovi ponúkať terapiu ženskými hormónmi. Chlapec išiel do Nemecka na čiastočnú operáciu a Benjamin s ním stratil akýkoľvek kontakt. Akékoľvek dlhodobé sledovanie bolo teda nemožné.

Tragický príbeh dvojčiat Reimerovcov

Tretím spoluzakladateľom dnešného transgender hnutia bol psychológ John Money, oddaný Kinseyho žiak a člen výskumného tímu zaoberajúceho sa transsexualizmom pod Benjaminovým vedením.

Money rozrušeným rodičom povedal, že najlepší spôsob, ako zabezpečiť Davidove šťastie, je chirurgicky zmeniť jeho genitálie z mužských na ženské a vychovať ho ako dievča.

Moneyho prvý transgender prípad prišiel v roku 1967, keď ho istý kanadský pár Reimerovcov požiadal, aby napravil nepodarenú obriezku ich dvojročného syna Davida. Bez akéhokoľvek lekárskeho zdôvodnenia sa Money pustil do experimentu, vďaka ktorému by sa stal slávnym a presadil svoje teórie o pohlaví – bez ohľadu na to, aké dôsledky to bude mať pre dieťa. Money rozrušeným rodičom povedal, že najlepší spôsob, ako zabezpečiť Davidove šťastie, je chirurgicky zmeniť jeho genitálie z mužských na ženské a vychovať ho ako dievča. Tak ako mnohí iní rodičia, Reimerovci poslúchli nariadenia svojho lekára a Davida nahradila Brenda. Money rodičov uistil, že Brenda si zvykne na to, že je dievčaťom a nikdy nespozná rozdiel. Povedal im, aby to udržali v tajnosti, tak to urobili – teda aspoň na chvíľu.

Aktivistickí lekári ako doktor Money vždy najprv vyzerali brilantne. Najmä v prípade, že kontrolovali informácie, o ktorých hovorili médiá. Money si obratne zahral „naháňačku“, lekárskej a vedeckej komunite hovoril len o úspechoch chlapcovej premeny a budoval si tak povesť popredného odborníka v novovznikajúcej oblasti zmeny pohlavia. Trvalo desiatky rokov, kým vyšla najavo pravda. V skutočnosti sa „adaptácia“ Davida Reimera na dievča veľmi líšila od žiarivých správ, ktoré si Money vymyslel do článkov pre odborné časopisy. Vo veku dvanásť rokov bol David ťažko depresívny a odmietol sa znovu stretnúť s Moneym. Rodičia v zúfalstve prelomili svoje tajomstvo a povedali chlapcovi pravdu o zmene pohlavia. V štrnástich sa David rozhodol zvrátiť zmenu pohlavia a žiť ako chlapec.

Tridsaťpäť ročný David a jeho dvojča v roku 2000 konečne odhalili sexuálne zneužívanie, ktoré na nich doktor Money vykonával v súkromí svojej kancelárie. Chlapci rozprávali ako ich doktor Money fotil nahých, keď mali len sedem rokov. Fotky však Moneymu nestačili. Pedofilný lekár chlapcov nútil aj k incestným sexuálnym aktivitám medzi sebou.

Moneyho podvody nakoniec vyšli najavo, to však nepomohlo trúchliacim rodičom, ktorých dvojčatá boli už mŕtve.

Moneyho zneužívanie malo pre chlapcov tragické následky. V roku 2003, len tri roky po verejnom odhalení svojej mučivej minulosti, sa Davidov brat Brian predávkoval a zomrel. Krátko na to spáchal samovraždu aj David. Moneyho podvody nakoniec vyšli najavo, to však nepomohlo trúchliacim rodičom, ktorých dvojčatá boli už mŕtve.

Odhalenie podvodných výsledkov a tendencií Moneyho výskumu prišlo príliš neskoro aj pre ľudí, ktorí tiež trpia rodovými otázkami. Takáto operácia sa medzitým stala bežnou a nikto sa nestaral o to, že jeden z jej zakladateľov bol zdiskreditovaný.

Výsledky z kliniky Johna Hopkinsa: operácia neprináša úľavu

Doktor Money sa stal spoluzakladateľom jednej z prvých univerzitných rodových kliník v Spojených štátoch na Johns Hopkins University, kde sa vykonávali chirurgické operácie na zmenu pohlavia. Po niekoľkých rokoch, čo bola klinika v prevádzke, chcel doktor Paul McHugh, vedúci psychiatrie a behaviorálnych vied na Hopkins University, viac než Moneyho ubezpečenia o úspechu hneď po operácii. McHugh chcel viac dôkazov. Bolo pacientom z dlhodobého hľadiska po operácii lepšie?

Objektívna správa ukázala, že zo zdravotného hľadiska nie je chirurgický zákrok nutný.

McHugh zveril úlohu prehodnotiť výsledky doktorovi Jonovi Meyerovi, predsedovi Hopkinsovej rodovej kliniky. Meyer vybral päťdesiat pacientov liečených na Hopkinsovej klinike. Medzi nimi boli pacienti, ktorí podstúpili chirurgickú operáciu na zmenu pohlavia, ako aj pacienti, ktorí operáciu nepodstúpili. Výsledky tejto štúdie absolútne vyvrátili Moneyho tvrdenie o pozitívnych výsledkoch operácie na zmenu pohlavia. Objektívna správa ukázala, že zo zdravotného hľadiska nie je chirurgický zákrok nutný.

Doktor Meyer 10. augusta 1979 oznámil svoje výsledky: „Tvrdenie, že tento typ operácie lieči psychickú poruchu je nesprávny. Teraz máme objektívny dôkaz, že neexistuje žiadny skutočný rozdiel v zmene života transsexuálov v oblasti zamestnania, vzdelania, rodinného nastavenia a sociálnej stability.“ Neskôr v rozhovore pre The New York Times uviedol: „Ja osobne mám pocit, že operácia nie je správnou liečbou psychickej poruchy. Je mi jasné, že títo pacienti majú vážne psychické problémy, ktoré sa po operácii nestratia.“

Ani nie o šesť mesiacov neskôr rodovú kliniku Johna Hopkinsa zavreli. Ostatné univerzitné rodové kliniky v celej krajine nasledovali jej príklad a úplne prestali vykonávať chirurgické operácie na zmenu pohlavia. Nikde nezaznamenali žiadny úspech.

Výsledky Benjaminovho kolegu: príliš veľa samovrážd

Nedostatočné výsledky operácii nehlásila len Hopkinsonova klinika. Približne v rovnakom čase vzniesol vážne pochybnosti o efektívnosti zmeny pohlavia partner Harryho Benjamina, endokrinológ Charles Ihlenfeld.

„Medzi ľuďmi, ktorí podstúpili túto operáciu je príliš veľa nešťastia... a priveľa z nich končí svoj život samovraždou.“

Ihlenfeld pracoval s Benjaminom šesť rokov a podával pohlavné hormóny 500 transsexuálom. Ihlenfeld šokoval Benjamina verejným vyhlásením, že 80% ľudí, ktorí chcú zmeniť svoje pohlavie, by to nemali robiť. Ihlenfeld povedal: „Medzi ľuďmi, ktorí podstúpili túto operáciu je príliš veľa nešťastia... a priveľa z nich končí svoj život samovraždou.“ Ihlenfeld prestal pacientom s rodovou dysfóriou podávať hormóny a zmenil si špecializáciu z endokrinológie na psychiatriu, aby tak mohol týmto pacientom ponúknuť taký druh pomoci, o ktorom si myslel, že je naozaj potrebný.

V dôsledku štúdie z Hopkinsovej univerzity, uzavretia vlajkovej Hopkinsovej kliniky a Ihlenfeldovho varovania, potrebovali zástancovia operácie na zmenu pohlavia novú stratégiu. Benjamin a Money sa obrátili na svojho priateľa, Paula Walkera, PhD., homosexuálneho a transgender aktivistu o ktorom vedeli, že zdieľa ich zápal pre podávanie hormónov a operácie. Pod vedením Paula Walkera bol vytvorený výbor na vypracovanie štandardov starostlivosti o transgender ľudí, ktoré mali podporiť ich agendu. Súčasťou výboru bol psychiater, pedofilný aktivista, dvaja plastickí chirurgovia a urológ, pričom títo všetci by finančne vyťažili z vykonávania operácii na zmenu pohlavia, ktorá by bola dostupná každému na požiadanie. Tieto „Medzinárodné štandardy starostlivosti Harryho Benjamina“ boli zverejnené v roku 1979 a operáciám na zmenu pohlavia vdýchli nový život.

Moja skúsenosť s doktorom Walkerom

Ja sám som veľmi trpel, kým som sa vyrovnal so svojím pohlavím. V roku 1981 som vyhľadal doktora Walkera, aby som o pomoc požiadal muža, ktorý napísal štandardy starostlivosti. Walker povedal, že trpím rodovou dysfóriou. Hoci ubehli len dva roky od štúdie Hopkinsovej kliniky a Ihlenfeldovho verejného vyhlásenia, ktoré upozornilo na zvýšené riziko samovraždy spojené so zmenou pohlavia, Walker – aj keď si bol plne vedomý oboch správ – podpísal schválenie na moju hormonálnu terapiu a operáciu.

Pod jeho vedením som podstúpil operáciu na zmenu pohlavia a osem rokov som žil ako žena s menom Laura Jensen. Nakoniec som nazbieral odvahu priznať, že operácia nič nenapravila, len zamaskovala a zhoršila moje hlbšie psychologické problémy. Lži a nedostatok transparentnosti, ktorú som zažil v 80-tych rokoch, obklopujú operáciu na zmenu pohlavia dodnes. Avšak v záujme iných, ktorí bojujú s rodovou dysfóriou, nemôžem mlčať.

Je intelektuálne nečestné ignorovať fakty o tom, že takáto operácia nebola z lekárskeho hľadiska nikdy nutným postupom liečby a že brať hormóny opačného pohlavia môže byť škodlivé.

Je intelektuálne nečestné ignorovať fakty o tom, že takáto operácia nebola z lekárskeho hľadiska nikdy nutným postupom liečby dysfórie žien a mužov, ako aj fakty o tom, že brať hormóny opačného pohlavia môže byť škodlivé. Moderní transgender aktivisti, nasledovníci Kinseyho, Benjamina a Johna Moneyho, udržiavajú nažive prax medicínsky zbytočnej operácie na zmenu pohlavia tým, že kontrolujú tok zverejňovaných informácií a umlčiavajú výskumy a osobné príbehy ľudí, ktoré hovoria o žiali, nešťastí a samovraždách ľudí, ktorí podstúpili tento chirurgický zákrok. Negatívne výsledky priznávajú len pre to, aby spoločnosť obvinili z jej transfóbie.

Transgender klienti, ktorí ľutujú, že nastúpili na túto cestu, sú často plní hanby a ľútosti. Tí, ktorí ľutujú svoje rozhodnutie, majú vo svete plnom pro-transgender aktivizmu len málo miest, kam by sa obrátili. Mne trvalo roky, kým som nabral odvahu postaviť sa a prehovoriť o tomto žiali.

Prial by som si len to, aby bol doktor Paul Walker povinný informovať ma o oboch správach, keď som bol u neho na konzultácii: o štúdii Hopkinsovej kliniky dokazujúcej, že chirurgický zákrok nezmierni vážne psychické problémy a o Ihlenfeldovom zistení o pokračujúcom nešťastí transgender osôb a vysokom výskyte samovrážd po hormónoch a operácii. Tieto informácie by ma možno nezastavili pred mojim katastrofálnym rozhodnutím, ale aspoň by som poznal pravdu o hrozbách a bolesti, ktoré ma čakajú.

Walt Heyer je spisovateľ a rečník so zápalom pomáhať iným, ktorí ľutujú zmenu pohlavia. Prostredníctvom svojej webovej stránky SexChangeRegret.com a svojho blogu WaltHeyer.com zvyšuje informovanosť verejnosti o výskyte smutných a tragických následkov v dôsledku zmeny pohlavia. Heyerov príbeh si môžete prečítať v románe Kid Dakota and The Secret at Grandma’s House a v jeho autobiografii A Transgender’s Faith. Medzi ďalšie Heyerove knihy patrí Paper Genders a Gender, Lies and Suicide.

 

Článok pôvodne vyšiel na portáli Public Discourse: Ethics, Law and the Common Good, bol preložený a publikovaný s dovolením vydavateľa. Preklad: Lukáš Vaník.