Ak by bola anketa, ktorý člen súčasnej vlády je najväčší progresívec, bol by to minister školstva Tomáš Drucker. Stačí sa riadiť pravidlom: po ovocí ich poznáte.

Nežná revolúcia vo vzdelávaní

Zarazilo ma, keď sa v máji minulého roku v rámci „nežnej revolúcie vo vzdelávaní“ minister Drucker rozhodol spätne meniť údaje na vysvedčení po takzvanej zmene pohlavia. Píšem „takzvanej“ zmene pohlavia, pretože na rozdiel od niektorých slimákov, žiab a rýb sa pohlavie človeka zmeniť nedá.

Presne s tým istým návrhom prišiel ako prvý minister Branislav Gröhling (SaS) niekoľko rokov pred ministrom Druckerom. Pre dokreslenie obrazu spomeňme, že Konferencia biskupov Slovenska vzniesla zásadné pripomienky proti obom týmto návrhom, reakcie ministrov však boli odlišné. Kým minister Gröhling pripomienku akceptoval a myšlienky na prepisovanie vysvedčení sa vzdal (pripusťme, že najmä vďaka odporu koaličných partnerov), minister Drucker tak nespravil. Návrh zákona posunul do vlády s rozporom, tá ho schválila a následne prešiel aj prvým čítaním v parlamente.

Hoci išlo o značne kontroverznú progresívnu agendu, minister Drucker túto zmenu obhajoval do poslednej chvíle. Len šesť dní pred finálnym hlasovaním o zákone vydalo ministerstvo školstva vyhlásenie, v ktorom svojich kritikov obvinilo zo šírenia dezinformácií a hoaxov. Ministerstvo tvrdilo, že „absencia právnej úpravy môže viesť k porušovaniu práv v rozpore s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi“. Toto vyhlásenie je na stránke ministerstva stále zverejnené bez akejkoľvek korekcie.

Ukázalo sa, že minister školstva nielenže presadzuje progresívnu agendu, ale presadzuje ju veľmi tvrdohlavo. Naveľa ustúpil, až keď na neho naliehali všetci možní kritici aj kolegovia z koalície, ktorí u neho „lobovali“, aby sa zámeru vzdal.

Minister však potvrdil svoju črtu ísť tvrdohlavo za svojimi predstavami, hrotiť veci do poslednej chvíle bez schopnosti sebareflexie či prihliadnutia na odpor spoločnosti. Všetkých naokolo donekonečna chlácholil, že je všetko v poriadku a presviedčal o svojej pravde. Až napokon ustúpil, a ani poslanci Hlasu zmeny údajov na vysvedčeniach nepodporili.

Dobrý pocit z ústupku v tejto téme však negovali tri ďalšie problémové zmeny, ktoré sa už nepodarilo zvrátiť.

Jednou z nich bolo vykradnutie témy informovaného súhlasu rodičov s kontroverznou výchovou na škole. S myšlienkou prišiel ešte pred rokmi poslanec Richard Vašečka (KÚ), ktorý navrhol, aby boli rodičia vopred informovaní o výchove a vzdelávaní v otázke sexuálneho správania. Tento prístup má nespornú výhodu v tom, že sa vzťahuje na oblasť, pri ktorej hrozí najväčšie riziko porušovania práv rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením.

Takýto prístup (informovaný súhlas pri sexuálnych témach) sa pozdával aj niektorým poslancom vládnej koalície, ktorí ho chceli presadiť. Minister Drucker ich však predbehol a navrhol iný prístup, ktorým túto tému efektívne zabil. Informovaný súhlas naviazal na výchovu a vzdelávanie nad rámec školského vzdelávacieho programu alebo inovácií.

Školský vzdelávací program je spravidla veľmi vágny dokument a do príslušnej odrážky, napríklad výchova k tolerancii, inklúzii, alebo ľudským právam, sa vie „zmestiť“ tak rehoľná sestra, ako aj progresívna učiteľka a LGBT aktivista. Z pohľadu rodičov ide teda o deravý systém, na základe ktorého sa nemusia dostať k potrebným informáciám a právam. Nehovoriac o tom, že rodičia môžu mať záujem uplatniť si svoje práva aj v prípade, ak školský vzdelávací program alebo inovácie budú za čiarou.

Ak sa pýtate, čo sú to tie inovácie, tak ide o tretiu problémovú agendu, ktorú v októbri minulého roka minister Drucker presadil. Inovácie boli nástrojom vymieňania skúseností pre učiteľov a manažérov školy. Od minulého roku však ide aj o obsah, ktorý je určený priamo deťom. Ktokoľvek môže požiadať ministra školstva o schválenie vyučovacieho obsahu pre deti, inováciu, ktorá nemusí byť overená v praxi. Ak inováciu minister odobrí, je následne použiteľná na ktorejkoľvek škole, a to bez nutnosti vyžiadať si informovaný súhlas rodiča. Čo všetko sa na školy takto dostane, bude závisieť od ministrov školstva, takže predpovedať sa to nedá.

Štvrtý problém minuloročnej nežnej revolúcie je zavedenie princípu „politickej, náboženskej a ideologickej neutrality“ výchovy a vzdelávania. Tento bod minister presadil cez pozmeňujúci návrh len pár dní pred finálnym hlasovaním, a hoci ide o ďalekosiahly princíp, neprebehla k nemu potrebná spoločenská diskusia. Položme si otázku, ako má vyzerať neutralita, keď sa deti budú učiť o komunizme, fašizme, alebo gender ideológii? Má učiteľ o týchto ideológiách hovoriť vždy neutrálne, alebo ich môže aj jednoznačne odsúdiť? Ak ich deťom vykreslí v negatívnom svetle, neporuší tým princíp ideologickej neutrality?

Problém neutrality nastáva aj v otázkach náboženstva, pretože práve požiadavkou náboženskej neutrality argumentujú tí, ktorí chcú odstrániť kríže zo škôl. Náboženská neutralita je vnímaná vo význame laicity alebo sekularizmu na spôsob francúzskej revolúcie, teda potláčania náboženských prejavov; na rozdiel od náboženskej slobody, ktorá garantuje slobodu v náboženských prejavoch a praktickom prežívaní viery.

Výnimku z neutrality dostali len cirkevné školy; ostatné školy dostali výnimku len pri hodinách náboženskej výchovy. Náboženská výchova je vyučovací predmet, ktorý vykonáva pedagogický zamestnanec s cirkevným poverením od konkrétnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Kríže na školách, sv. omša, modlitba pred jedlom či náboženská formácia zo strany bežných učiteľov – všetky tieto aktivity idú nad rámec hodín náboženskej výchovy a nevzťahuje sa na ne výnimka z povinnej neutrality. Ide o zmenu, ktorá môže podstatne zasiahnuť najmä do fungovania tých necirkevných škôl, ktoré sa usilujú o kresťanskú formáciu.

Aktuálne oživil minister túto tému zverejnením stanoviska, v ktorom píše, že na školách je (okrem iného) zakázané presadzovanie náboženského presvedčenia. Ak patríte medzi rodičov, ktorí chcú svojim deťom vštepiť náboženské presvedčenie, a hľadáte pre dieťa školu, ktorá vám v tom bude pomáhať, mali by ste mať obavy.  

Na minuloročnej nežnej revolúcii sa otestovala aj jedna nebezpečná stratégia. Keď minister Drucker navrhol veľa škodlivých vecí naraz, horko ťažko sa podarilo zastaviť jednu z nich. No mnohé ďalšie prešli (a to aj hlasmi všetkých prítomných poslancov Progresívneho Slovenska). Ten istý scenár hrozí znova pri aktuálnom revolučnom balíčku.

Revolúcia 2.0

Na revolučnej vlne sa minister Drucker vezie aj toto leto. Aktuálne je v medzirezortnom pripomienkovom konaní séria zákonov, ktorá vyvolala nevídaný odpor verejnosti. Hromadné pripomienky proti materiálom vzniesli mnohé organizácie, ktoré podporili podpismi desiatky tisíc občanov (pozri tu, tu, tu, tu, tu, tu). Obavy z pripravovanej reformy školstva vyjadrili v spoločnom vyhlásení stavovské organizácie neštátneho školstva – Asociácia evanjelických škôl Slovenska, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení a Združenie katolíckych škôl Slovenska. V čom spočívajú hlavné problémy návrhu?

Spor o to, komu patria deti

Jedným z návrhov je znížiť vek povinnej škôlky z 5 na 3 roky veku dieťaťa. Výnimku si budú môcť vybaviť rodičia, ktorí majú maturitu. No súčasne platí, že ak po preskúšaní tohto dieťaťa pani riaditeľka škôlky nedovolí jeho ďalšie domáce vzdelávanie, dieťa bude musieť do škôlky tak či tak.

Ide tu o neprípustný zásah do práv rodičov a autonómie rodiny. Väčšina rodín dokáže deti pripraviť na školskú dochádzku. Je len zlomok rodín, ktoré s tým majú problém. Aj u týchto rodín však existuje oveľa efektívnejší a menej autoritatívny nástroj, ako deťom pomôcť. Je ním skorá intervencia priamo v rodinách, teda pravidelné návštevy pracovníka v domácnosti, ktorý pracuje priamo s matkou na báze dôvery. Skúsenosti zo sveta ukazujú, že práve toto je skutočná forma pomoci, ktorú by sme mali rozvíjať, nie zavádzanie paušálnych povinností, ktoré v demokratickej spoločnosti neprimerane zasahujú do práv občanov.

O práve ponechať si malé dieťa doma má navyše rozhodovať riaditeľka škôlky, ktorú určí obec, a to na základe posúdenia dosiahnutej úrovne predprimárneho vzdelania po dosiahnutí štyroch rokov veku dieťaťa. Ako to v spravodlivom hneve vyjadril jeden môj známy: čo to je za nezmysel, aby som sa ja ako rodič musel ísť pýtať pani riaditeľky, či môžem mať svoje malé dieťa doma?

Ľahko sa tiež môže stať, že pani riaditeľka bude v konflikte záujmov, pretože môže mať záujem na zaplnení kapacít škôlky, zvlášť v situácii prudko klesajúcej pôrodnosti.

Sofiina voľba

Zásadné zmeny sa majú dotknúť aj fungovania a financovania cirkevných a súkromných škôl. Minister Drucker im dáva na výber z dvoch zlých možností. Buď sa stanú verejnými školami, vďaka čomu im zostane plná výška normatívneho príspevku na žiaka, avšak budú musieť prijať deti zo školského obvodu určeného obcou. Druhá možnosť je, že si ponechajú slobodu prijímať žiakov na základe hodnotového zamerania školy, ale prídu o pätinu normatívneho príspevku.

S týmto novým systémom je spojených množstvo problémov. Ako sa asi budú cítiť neveriace deti, ktoré budú musieť nastúpiť do spádovej cirkevnej školy? Alebo deti, ktoré spadajú do obvodu školy s alternatívnou formou výchovy, o ktorú nebudú mať záujem? A naopak, ako k tomu prídu deti z veriacich rodín, ktoré sa nebudú vedieť dostať do cirkevnej školy, lebo tá bude musieť prijať prednostne deti z obvodu?

Keď som sa rozprával s riaditeľmi a učiteľmi cirkevných škôl o tom, ako sa im darí viesť deti ku kresťanstvu, na druhom stupni základných škôl a na stredných školách sa opakovane objavoval ten istý konkrétny problém. Ak máte v triede jedno či dve deti, ktoré aktívne spochybňujú učenie cirkvi, môže to zásadne podkopať snahu školy o kresťanskú formáciu. Tieto deti neustále spochybňujú svojich spolužiakov, čo je ešte posilnené vplyvom sociálnych sietí a médií, kde dominuje liberálno-progresívny naratív.

Aj ľudia, ktorí chodia prednášať na cirkevné školy o aktuálnych spoločenských témach, sexualite, gendri a podobne, narážajú v triedach na žiakov, ktorí ako cez kopirák kladú tie isté spochybňujúce otázky. Je zrejmé, že cieľom je prednášajúceho spochybniť pred ostatnými spolužiakmi.

Jedným z cieľov cirkevnej školy, ktorá má ambíciu nebyť cirkevnou školou len formálne, ale najmä z hľadiska ducha školy, by malo byť aj to, aby na takúto školu chodili deti, ktoré o takúto formáciu majú skutočný záujem. Natlačiť do cirkevných a alternatívnych škôl deti, ktoré o takúto výchovu nemajú záujem, nepomôže nikomu.

Minister Drucker chce vlastne svojou reformou postaviť cirkevné a súkromné školy pred dilemu, ktorú formu likvidácie uprednostnia – likvidáciu svojej identity, ktorú neudržia, ak budú mať v škole prevažne žiakov, ktorí o ňu nemajú záujem, alebo likvidáciu finančnú. A pri tom všetkom sa zaštiťuje pojmami férovosť a spravodlivosť.

Ďalšie problémové návrhy

V revolučnej reforme sa objavujú aj ďalšie problémové návrhy. Jedným je balíček zmien, ktorý komplikuje individuálne vzdelávanie, teda domácu školu. Pritom domáce vzdelávanie je jednou z účinných foriem, po ktorých rodičia na západe siahajú, keď chcú dieťa ochrániť pred zideologizovaným školstvom. U nás tak často robia aj vtedy, keď dieťa nechce prijať žiadna škola pre jeho poruchu, alebo pre šikanu či podobné dôvody. Navyše má táto forma vzdelávania veľmi dobré výsledky, napríklad aj v tom, že doma vzdelávané deti majú najväčší záujem o kňazské povolania.

Do školského zákona sa majú tiež doplniť odkazy na medzinárodné dokumenty propagujúce sexuálnu výchovu, ale nenápadne sa propaguje aj odkladanie malých detí do jaslí a škôlok už od dvoch rokov.

Opäť sa navrhuje možnosť spätne opravovať údaje na vysvedčeniach. V dokladoch o vzdelaní by sa podľa návrhu mali dať opraviť „chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v pôvodnom doklade“. Čo všetko sa na základe tohto vágneho ustanovenia bude dať opravovať, je dnes ťažké povedať. Žiadne „počty“ vo význame matematických operácií sa vo vysvedčeniach nenachádzajú, tak sa tým azda myslia čísla. Na vysvedčeniach sa nachádzajú rôzne čísla, najmä známky, dátumy a rodné číslo. Zrejmou nesprávnosťou by potom mohlo byť meno a priezvisko pred zmenou pohlavia. Ministerstvo sa predsa k zmenám údajov po zmene pohlavia minulý rok jasne vyjadrilo, že ak „príslušný orgán verejnej moci v súlade so zákonom zmenu zapíše, neexistuje legitímny dôvod, aby občan nemal nárok na vydanie náhradného dokladu o vzdelaní“.

Tá istá stratégia

Aj teraz minister Drucker siaha po stratégii, ktorá mu už raz zafungovala. Nepripravil len jednu zlú vec, ale množstvo škodlivých opatrení. Ak sa aj niektorú z nich podarí zastaviť, hrozí, že iné prejdú. Hanlivo nálepkuje kritikov svojich nápadov – kým minulý rok si od neho vyslúžili nálepku dezinformátorov a hoaxerov, teraz sú pre zmenu klamármi a šíriteľmi poplašných správ.

Chlácholenie, posmievanie, tvrdohlavé presviedčanie o svojej pravde. Minister Drucker uvažuje, že druhýkrát vstúpi do tej istej rieky.

Článok bol písaný pre Marker
Ilustračná fotka: Flickr, Bratislavský kraj (BSK), licencia: CC BY 2.0