V celej diskusii nezaznel ešte jeden argument. Slovenská ústava nehovorí len to, že sa neviažeme na žiadnu ideológiu, ale zároveň definuje a chráni aj manželstvo ako zväzok muža a ženy.

Zákaz dúhových vlajok na štátnych a verejných budovách, osobitne budovách veľvyslanectiev a verejného ochrancu práv, je úplne na mieste. Dúhová vlajka je symbol LGBTI+ hnutia, ktoré prakticky v celom svete presadzuje zmenu definície manželstva tak, aby zahŕňala aj páry rovnakého pohlavia.

Presne pre tieto tlaky sme do ústavy doplnili výslovnú definíciu manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy. Všetky štátne orgány musia rešpektovať ústavu, preto vyvesiť dúhovú vlajku alebo iný symbol, ktorý okrem iného odporuje ústavnej definícii manželstva, je podrývaním noriem našej ústavy.

Navyše, ústava tiež hovorí, že Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a tiež že manželstvo je pod ochranou zákona. Jedným z takých zákonov, ktorý bude všestranne chrániť manželstvo a jeho ústavnú definíciu, by práve mal byť aj zákon, ktorý zabráni zneužívaniu verejných inštitúcií na presadzovanie symbolov odporujúcich ústavnej definícii manželstva.

Neznamená to, že občania nemôžu v demokratickom procese zastávať iný postoj. Ale verejné orgány musia rešpektovať to, čo ústava hovorí.

Myslím si, že takýto zákon by nebol vôbec potrebný, ak by si naši veľvyslanci a verejné ochrankyne práv natoľko ctili našu ústavu, že by nepropagovali symboly a ideológie, ktoré idú proti jej normám. Je to teda reakcia na konanie verejných osôb, ktoré sa správajú nenáležite. Národná rada Slovenskej republiky ako reprezentant vôle ľudu má právo, ale aj istú morálnu povinnosť zabrániť takémuto zneužívaniu verejných funkcií.