Marie Stopes, feministická ikona s láskou k Hitlerovi

 Marie Stopes, feministická ikona s láskou k Hitlerovi

Jedna z najväčších potratových organizácií Marie Stopes International mení svoj názov. Jej praktiky však zostávajú nezmenené.

MSI Reproductive Choices, tak znie nový názov organizácie, patrí medzi najväčšie potratové organizácie na svete (sami o sebe vravia, že sú najväčšia) a je známa tým, že sa zameriava na export potratov a antikoncepcie do rozvojových krajín, najmä Afriky a Ázie. Jej agresívne a nelegálne praktiky viedli k zákazu jej činnosti už v niekoľkých krajinách, napríklad Keni, Zambii a Nigeri. Napriek tomu dostáva štedré dotácie z verejných zdrojov, najmä od svojej materskej krajiny Spojeného kráľovstva.

MSI odôvodnila zmenu svojho názvu tým, že dnes je odkaz Marie Stopesovej spojený s jej názormi na eugeniku, ktoré sú vraj v rozpore s hodnotami organizácie.

Na stránke MSI naša história sa uvádza, že meno tejto britskej mysliteľky sa dostalo do názvu organizácie preto, že jej prvé sídlo bolo v priestoroch v centre Londýna, v ktorých predtým sídlila Klinika Marie Stopes pre matky. „Čo sa týka názvu organizácie, naši zakladatelia sa rozhodli uznať pôvod budovy, v ktorej začali, a v rokoch 1976 až 2020 sme boli známi ako Marie Stopes International,“ píše sa na stránke MSI. Z tohto opisu sa zdá, akoby prihlásenie sa k menu Marie Stopesovej bolo tak trochu náhodné.

No ešte pred časom stránka organizácie opisovala svoju históriu celkom inak: „To, ako poskytujeme antikoncepčné služby a služby bezpečného potratu, bolo do veľkej miery formované našou históriou. A životmi dvoch priekopníkov hnutia za plánované rodičovstvo, Dr. Marie Stopesovou a Dr. Timom Blackom. Obaja si vybudovali reputáciu pre prístup zameraný na klienta a svoju ochotu posúvať hranice – vlastnosti, ktoré sú pre našu dnešnú prácu kľúčové.“

Zdá sa, že so zmenou názvu sa zmenila aj história. Podľa slov riaditeľa organizácie Simona Cooka zmenu názvu urýchlili udalosti z tohto roka – zjavne ide o diskusiu o rasizme vyvolanú hnutím Black Lives Matter.

Dear Herr Hitler

Marie Stopesová sa stala ikonou feministiek pre jej podporu plánovania rodičovstva. Vedelo sa síce, že bola rasistka, obdivovateľka Hitlera a vášnivá propagátorka eugeniky, no na tieto skutočnosti upozorňovali najmä ochrancovia života a kresťania. Zástancovia potratov vyzdvihovali jej boj za „ženské práva“ a nad problémovejšími postojmi privierali oči.

Veľmi pekný prehľad názorov a aktivít Marie Stopesovej spracovala Philippa Taylor, z ktorého by som rád vybral niektoré dôležité časti. Taylorová cituje z viacerých kníh Marie Stopesovej s eugenickou tematikou. V knihe Radiant Motherhood (1920) píše, že „je neodkladnou povinnosťou spoločnosti znemožniť rodičovstvo tým, ktorých psychické a fyzické schopnosti sú také, že je isté, že ich potomstvo bude fyzicky a psychicky poškvrnené“. Žiada, aby takíto ľudia boli okamžite a povinne sterilizovaní. O postihnutých sa vyjadruje, že sú „ako parazit na zdravom strome“.

 
Marie Stopesová v čase svojej svadby. Foto: wikimedia

V knihe Wise Parenthood píše: „Naša rasa je oslabená nesmierne vysokým percentom nevhodných slabochov a chorých jedincov.“

Nezostala len pri teórii a za povinné sterilizácie tiež aktívne lobovala. Založila sieť kliník plánovaného rodičovstva s názvom Spoločnosť pre konštruktívnu kontrolu pôrodnosti a rasový pokrok, ktoré pôsobili v chudobných štvrtiach – tu je súvis s aktivitami MSI v najchudobnejších častiach sveta pomerne jasne viditeľná.

Rasoví miešanci mali byť sterilizovaní pri narodení. Pre predstavu, v roku 1956 povedala, že až tretina britských mužov by mala byť násilne sterilizovaná. Svojho syna vydedila preto, že si za manželku vzal dievča, ktoré nosilo okuliare, a svoj majetok radšej prepísala na Eugenickú spoločnosť.

Niet divu, že Marie Stopes bola obdivovateľkou nacizmu. V roku 1935 sa zúčastnila na nacistickom kongrese o populácii v Berlíne. Adolfovi Hitlerovi dokonca poslala svoju zbierku básní o láske a v liste ho oslovuje Dear Herr Hitler.

Verbálny dištanc nestačí

Človek by sa až pýtal, prečo tak dlho trvalo, kým sa prestížna organizácia, akou je MSI, oslobodila od takejto kontroverznej osobnosti. Lenže problém je oveľa zamotanejší.

Dnešné pro-choice hnutie sa oficiálne nehlási k eugenike; po skúsenosti 2. svetovej vojny to už neznie tak pekne progresívne. Toto hnutie však eugenické hodnoty stále praktizuje. Potratový priemysel sa zameriava napríklad práve na černochov. To vidieť v Amerike, kde je oveľa viac potratov medzi černochmi ako belochmi. Pred časom zaslalo sto černošských osobností list organizácii Planned Parenthood (ktorú založila iná rasistka, Margaret Sangerová), aby zastavili systémový rasizmus amerických potratových praktík.

Snahu rozšíriť potraty medzi černochmi vidieť aj v Afrike, ktorá je v centre záujmu MSI a jej podobných organizácií. A nielen to, svoje programy „sexuálneho a reprodukčného zdravia“ Afrike vnucuje aj OSN, jej jednotlivé agentúry a mnohé vyspelé krajiny, hoci Afričania vyznávajú celkom iné hodnoty. Pro-life aktivistka Obianuju Ekeocha, známa aj na Slovensku, to označila za ideologickú neokolonizáciu Afriky.

A napokon, eugenické pozadie pro-choice hnutia sa naplno ukázalo aj v prípade zrušenia eugenických potratov v Poľsku, kde ústavný súd konštatoval, že zabiť nenarodené dieťa len pre jeho postihnutie je neprípustné, pretože život má byť chránený u každého človeka, aj nenarodených postihnutých detí. Ochranu postihnutých detí na rovnakej úrovni, ako sú chránené tie zdravé, pro-choice hnutie radikálne odmietlo.

Zmena len na oko

Na záver je teda potrebné povedať, že je dobré, ak sa pro-choice organizácie dištancujú od svojich rasistických a eugenických zakladateľov. Ale oveľa dôležitejšie je, aby takéto praktiky aj samy prestali robiť. Ako sa donedávna na stránke MSI písalo: „To, ako poskytujeme antikoncepčné služby a služby bezpečného potratu, bolo do veľkej miery formované našou históriou. A životmi dvoch priekopníkov hnutia za plánované rodičovstvo, Dr. Marie Stopesovou a Dr. Timom Blackom.“

Text sa síce zmenil, ale aktivity zostávajú rovnaké.


Ilustračná fotka: Marie Stopesová, wikimedia

Článok vyšiel na denníku Štandard