Stratégia ľudských práv: olej do ohňa, ktorý páli

Po neúspešnom referende sa obe strany debaty tvárili ako víťazi. Po prijatí Stratégie ľudských práv sa zase obe strany tvária ako porazení.

Kým všeobecná víťazná póza po referende je záhadou, pocit porážky po prijatí Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv je namieste. Stratégia nepovedie k ochrane práv tých najzraniteľnejších spomedzi nás.
Dôležité je ale povedať, prečo sa obe strany debaty cítia byť prijatím Stratégie porazené.

V Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť za návrh Stratégie hlasovali aj zástupcovia pro-choice a LGBTI organizácií. Proti Stratégii mali výhrady aj oni – požadovali zaviesť nové inštitúcie a posilniť tie existujúce, posilniť vplyv ľudsko-právnych neziskových organizácií, vyčleniť extra peniaze na ľudsko-právne organizácie a neziskovky, prijať nové akčné plány, vrátane plánu pre LGBTI osoby, zaviesť celoštátny plán výchovy a vzdelávania k ľudským právam. Z ideového hľadiska bola pre nich Stratégia v poriadku, v tomto smere nemali ani jednu pripomienku. Chceli viac inštitúcií, viac vplyvu, viac peňazí – niečo sa im podarilo presadiť, ale to nestačí. Preto sú nespokojní.

Celkom iné sú dôvody nespokojnosti na strane konzervatívnych a kresťanských organizácií. Tie od samého začiatku ťahali za kratší koniec – nemajú svoje zastúpenie v Rade vlády, neboli pripustené do kľúčových pracovných skupín (napr. vzdelávanie, LGBTI), ani do redakčného tímu, ani do riadiaceho výboru a v koordinačnej skupine (cca 40 členov) bol pripustený jeden zástupca ako pozorovateľ.

Konzervatívne neziskovky predložili množstvo zásadných pripomienok, ktoré neboli prijaté. Konzervatívni aktivisti sú teda nespokojní hlavne s obsahom a ideovou nevyváženosťou Stratégie. Obzvlášť sa obávajú zavedenia vzdelávania k ľudským právam, aby sa pod touto hlavičkou nedostala do škôl kontroverzná výučba, s ktorou by mali mnohí rodičia problém.

Ako vyzerá ľudsko-právna diskusia na Slovensku

Ako na Slovensku prebieha diskusia o ľudských právach? Keď sme sa v októbri 2013 stretli s ministrom Miroslavom Lajčákom, požiadali sme ho, aby sa do Stratégie dostali aj témy ochrany života, náboženskej slobody, slobody svedomia a práv rodičov. Minister nás ubezpečil o svojej vôli, že dokument má ľudí spájať a požiadal nás, aby sme sa aktívne zapájali do príprav dokumentu.

Žiadna z požadovaných tém sa do Stratégie nedostala. Zo začiatku sa o týchto témach mlčalo, od určitej fázy sa už tieto témy označili za hodnotové, ktoré Stratégia riešiť nebude.

Do skupiny pre vzdelávanie sa za tretí sektor dostal len zástupca Inakosti, neprešiel dokonca ani predseda Združenia katolíckych škôl Slovenska.

Keď sme sa hlásili do tímov, ktoré mali pripravovať text Stratégie, zistili sme, že do niektorých sa vieme dostať, no do niektorých nie. Podarilo sa nám dostať do relatívne nekontroverzných skupín, ako je napr. chudoba, deti, seniori a pod. Nepodarilo sa nám dostať do LGBTI skupiny ani do skupiny pre vzdelávanie. Do nej sa za tretí sektor dostal len zástupca Inakosti, neprešiel dokonca ani predseda Združenia katolíckych škôl Slovenska. Nepodarilo sa nám dostať ani do tímov, ktoré rozhodovali o dokumente ako celku.

Keď sa Stratégia diskutovala na Rade vlády, v prvom rade pléna sedeli zástupcovia pro-choice a LGBTI organizácií, popri nich zástupcovia viacerých ľudsko-právnych mimovládok s rovnakými liberálnymi názormi. Zástupcovia konzervatívnych a kresťanských organizácií sedeli po bokoch miestnosti len ako pozorovatelia - bez práva hlasovať a zapájať sa do diskusie. Spomedzi členov Rady vlády sa nenašiel nikto, kto by reprezentoval pomerne širokú nevôľu verejnosti s týmto dokumentom.

Keď sme prišli na pripomienkové konanie k Stratégii, bol vyčlenený časový priestor pár hodín na prerokovanie všetkých pripomienok – štátnych orgánov aj verejnosti. Samozrejme, na drvivú väčšinu našich pripomienok nezvýšil čas. Proti takto vedenému rozporovému konaniu sa ozvali dokonca aj ľudia z opačného názorového spektra, ktorí si tiež uvedomovali, že takto sa pripomienkové konanie robiť nesmie.

Nasledovali desiatky pracovných stretnutí, na ktorých sa poctivo, bod po bode prechádzali všetky zásadné pripomienky verejnosti. Na jednej strane stola sedeli zástupcovia konzervatívnych a kresťanských organizácií (KBS, Fórum života, Fórum kresťanských inštitúcií, Fórum pre verejné otázky, SLH, HFI, Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania), za vrchstolom ministerstvo zahraničných vecí, oproti nám zástupcovia rôznych ministerstiev a občas aj naši priatelia aktivisti z opačného názorového spektra, ktorí v tomto prípade vystupovali za Radu vlády.

Vždy sme boli slušne vypočutí. Ale to bolo všetko. Ukázalo sa, že prítomní zástupcovia nemali mandát, aby naše pripomienky prijali, a to dokonca ani tie, ktoré boli relatívne priechodné bez toho, aby to kohokoľvek bolelo. Výsledok za Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku (HFI): k textu sme mali 18 zásadných pripomienok, 16 bolo zamietnutých, 1 bola akceptovaná a 1 bola akceptovaná čiastočne. (Tieto dve pripomienky boli akceptované len preto, že obdobné pripomienky vzniesli aj niektoré ministerstvá.) Pripomienky občanov, za ktoré sa nepostavil žiaden rezort, však nemali šancu na úspech.

Prijatie Stratégie okomentoval minister Lajčák vo svojom blogu: „Je víťazstvom lásky nad nenávisťou, pragmatizmu nad prepiatymi emóciami.

Čo prinesie prijatie Stratégie

Stretol som sa už s viacerými názormi, čo bude pre Slovensko prijatie Stratégie znamenať. Jedni vravia, že nič, že je to len papier, ktorý sa patrilo prijať a teraz sa odloží.

Za týchto okolností by som si želal, aby to bol pravdivý odhad budúcich udalostí. Je smutné, že dva roky „diskusií“ vygenerovali dokument, ktorý jedna strana vníma ako útok na základné hodnoty, ktoré uznáva.

O čom všetkom sa deti budú musieť učiť, že je ľudským právom? Skúsenosti s diskusiou o ľudských právach na Slovensku neveštia nič dobré.

Osobne sa však obávam, že Stratégia sa takto neskončí. Ona totiž nie je celkom bez zubov – obsahuje množstvo úloh, ktoré bude treba naplniť. Napríklad úlohu prijať akčný plán pre LGBTI osoby, ktorý by podľa kontroverznej prílohy č. 8 mal obsahovať aj požiadavky na zmenu rodinného práva. Ďalšou úlohou je zavedenie vzdelávania k ľudským právam na naše školy. Čo myslíte, komu dá štát priestor pri písaní osnov a učebníc tohto predmetu? O čom všetkom sa deti budú musieť učiť, že je ľudským právom? Skúsenosti s diskusiou o ľudských právach na Slovensku neveštia nič dobré.

Čo teda prinesie Stratégia? Dovolím si odcitovať priamo pána ministra Lajčkáka, ktorý to vystihol veľmi presne: „Je takmer isté, že diskusia a stret hodnotového presvedčenia jednotlivých táborov bude pokračovať počas kreovania a implementácie akčných plánov a politík, ktoré dokument ukladá.

Prijatie Stratégie považujem za priliatie oleja do ohňa, ktorý páli čoraz viac ľudí.

 

Článok bol napísaný pre Postoy.sk

Foto: Flickr, Human Rights Council - 22nd Session by Jean-Marc Ferré (UN Geneva) is licensed under CC BY-NC-ND 2.0