Chcem, aby sa homosexuáli mohli zosobášiť. Ale oni to nechcú.

Manželstvo je úžasné. Je to jediný zväzok, v ktorom človek môže byť v úplnej jednote s iným človekom, a to až tak, že sa dvaja stanú jedným telom. Je to možné vďaka tomu, že muž a žena sú komplementárne bytosti, ktoré sa vzájomne môžu dopĺňať, niečo ako dvojdielne puzzle. Každý z nás, tak muž ako aj žena, je totiž stvorený nedokonalý. Chýba nám jedna dôležitá schopnosť – nedokážeme sa sami reprodukovať. Naša rozmnožovacia sústava je akoby rozdelená na dve časti – jednu časť dostala žena a druhú muž.

Ak chceme tento „nedostatok“ prekonať, musíme sa spojiť, a to nie hocijako. Musíme sa spojiť do jedného tela – organizmu, alebo ak chcete, do jedného funkčného celku, kedy muž so ženou participujú na spoločnom úkone plodenia (pohlavný styk). Vďaka Bohu, toto spojenie je veľmi príjemné, čo je tiež zrejme dôvod, prečo je ľudstvo po všetky tie veky schopné a ochotné odovzdávať život z generácie na generáciu.

Práve o tomto je manželstvo. Do jedného balíčka patrí ešte záväzok výlučnosti – na vytvorenie takéhoto „jedného tela“ totiž postačuje práve jeden muž a jedna žena, ktokoľvek ďalší je nadbytočný. No a patrí sem aj záväzok stálosti – to najmä preto, že rozmnožovanie so sebou zväčša prináša ako efekt nový život, a pre deti je najlepšie, ak sa narodia do stabilného prostredia, v ktorom vyrastajú s mamou aj otcom. A napokon do tohto balíčka patrí aj pár silných a krásnych slov – v šťastí a v chorobe, v dobrom i zlom, po všetky dni svojho života – a dostali sme krásny a zmysluplný kokteil nazývaný manželstvo.

Ale nie vždy je jednoduché takéto manželstvo uzavrieť. Niektorí by veľmi chceli, ale nevedia si nájsť toho pravého / tú pravú (tu by možno pomohlo menej vysedávať pred televízorom alebo počítačom a chodiť viac do spoločnosti, kde je väčšia pravdepodobnosť nájdenia partnera). Niektorí si ho / ju možno už aj našli, ale sú trochu váhaví a nevedia sa odhodlať spraviť krok na celý život (hlavu hore, keď to zvládli všetky tie generácie pred nami, zvládneme to aj my). No a niektorí žiaľ majú problém uzavrieť manželstvo, pretože ich priťahujú osoby rovnakého pohlavia.

Homosexualita je veľmi ťažký údel, ktorý nikomu nezávidím, ani nikomu neželám. Práve naopak, zo srdca želám každému, aby bol schopný uzavrieť manželstvo. Príťažlivosť k osobám rovnakého pohlavia je však prekážka, ktorá to celé komplikuje. Sexuálna orientácia je skutočný handicap do tej miery, do akej znemožňuje uzatvorenie manželstva.

V niektorých prípadoch však nemusí byť príťažlivosť k osobám rovnakého pohlavia neprekonateľný problém. Ak ste to ešte nevideli, treba si pozrieť príbeh Jozefa a Júlie v Modrom z neba.

Existujú aj takí homosexuáli, ktorí svoju homosexualitu vnímajú ako problém, a chcú s tým niečo robiť. Toto je skutočná menšina, pretože je to menšina v menšine. Tí by snáď mohli nájsť pre začiatok nejakú inšpiráciu tu, alebo na iných ex-gay stránkach zo zahraničia. Žiaľ, terapia homosexuality je u nás tabu (pričom terapiou sa nemyslí vždy znema sexuálnej orientácie ale hlavne pomoc žiť plnohodnotný život). Ak ju spomeniete, budú vás chcieť upáliť. Toto je jeden z tých príkladov, kedy ideológia bráni rozvoju vedy.

No najhoršie sú podľa mňa na tom tí homosexuáli, ktorí svoju sexuálnu orientáciu vydávajú za úplne normálnu a tvrdia, že aj osoby rovnakého pohlavia by mali mať právo uzavierať manželstvo. Ak to nie je dovolené, považujú to za diskrimináciu. Lenže, keďže manželstvo je plodivým typom zväzku („dvaja v jednom tele“), ktorý biologicky môže vzniknúť len medzi jedným mužom a jednou ženou, potom pravidlo, že manželstvo môže uzavrieť len jeden muž a jedna žena, logicky, nemôže byť diskriminácia.

Niektorí homosexuáli by možno povedali, že nechcem, aby mohli uzavrieť manželstvo. Pravda je ale celkom iná. Ja by som si veľmi želal, aby každý z nich mohol uzavrieť manželstvo. Ale oni si to neželajú.