Kiež by sme tu boli tiež

Eutanázia je nenávratný útek z reality.

Holandsko je lídrom v liberalizácii eutanázie. Koncom minulého roka sa objavili správy, že v holandskom parlamente je návrh na rozšírenie eutanázie aj pre starých ľudí unavených životom. Motivácia sa javí byť čisto ušľachtilá, a to umožniť starým ľuďom, ktorí sa cítia byť „zbytoční a nepotrební“, zomrieť.

Nedávno som čítala poviedku Kéž bychom tu byli taky od fínskeho spisovateľa Pasi Ilmari Jääskeläinena. Jej príbeh ma prinútil rozmýšľať o tom, že eutanázia je obrovským zlyhaním štátu a spoločnosti. Ak by mal štát sledovať dobro svojich občanov a umožniť im hľadať a napĺňať svoje poslanie, potom eutanázia rezignuje na tento cieľ. Zaobalene podsúva vybranej skupine občanov, že ich život sa už má skončiť.

Eutanázia podsúva vybranej skupine občanov, že ich život sa už má skončiť.

V poviedke sa mladá žena Lucy rozhodne odsťahovať do Údolia. Opustí svojho manžela, ktorého síce miluje, aby svoj život spravila „naprosto šťastným a snadným“ ako sľubuje reklama cestovnej kancelárie. Opustí šedivé mesto s rýchlo rastúcimi cenami jedla aj ich garsónku plnú švábov.

Má to však jeden háčik. Do Údolia nemôže ísť jej telo. Musí preto podpísať, že súhlasí s jeho usmrtením. Zoskenujú jej telo a myseľ, aby ju mohli v Údolí namodelovať a Lucy odcestuje.

Po nejakom čase začne Lucy chýbať manžel a využije neoficiálnu službu, ktorá umožňuje do Údolia dopraviť rodinných príslušníkov (aj proti ich vôli). Keďže medzitým sa jej manžel Martens zamestnal v cestovnej kancelárii ako psychoanalytik, jeho transport do údolia je oveľa jednoduchší. Majú všetky jeho záznamy a teda ho netreba uniesť a zničiť jeho telo. Martens netuší, že v údolí žije jeho dvojník.

Skutočný Martens sa ako zamestnanec cestovnej kancelárie pravidelne prenáša do Údolia, aby tam riešil psychologické problémy, ktoré by mohli viesť k pádu celého naprogramovaného systému. Po čase stretne v Údolí aj Lucy a zistí, že je tam aj on sám. Lucy ho napriek maske spozná a zdôverí sa mu, že vie, čo Údolie v skutočnosti je – len ilúzia, program v počítači. A že je rada, že ho nezabila.

O mnoho mesiacov neskôr dostane Martens ešte jeden list od svojej ženy: „Život tu je nádherný. Kiež by sme tu boli tiež!“

Štát v poviedke namiesto toho, aby svojim občanom umožnil zvyšovať kvalitu ich života, ich necháva žiť v mizérii a vytvára akési rajské údolie mimo skutočného sveta. Chcete sa mať dobre? Podpíšte, zaplaťte a odcestujte. Tam dostanete to, po čom túžite.

Štát legalizujúci eutanáziu nie je o nič lepší.

Štát vytvára občanov druhej kategórie, ktorí dostávajú výhodu asistovanej smrti.

Takáto spoločnosť namiesto toho, aby si cenila hendikepovaných, trpiacich a starých a pomáhala im viesť dôstojný život, ponúka im možnosť „dôstojne“ zomrieť. Vytvára tak občanov druhej kategórie, ktorí dostávajú výhodu asistovanej smrti. Nie je možné si súčasne takéhoto človeka vážiť a ponúkať mu smrť.

Lebo skôr, či neskôr budú títo ľudia tlačení zomrieť. Možno nie zo strany štátu, ale pod tlakom spoločnosti, rodiny, alebo ich vlastných domnienok: „Prečo to už neukončíš? Pozri tvoje deti už majú svoj život a nemajú čas sa o teba starať.“ Alebo „Už nemáte nádej na vyliečenie, ukončime to a všetkým sa uľaví, aj Vám.“ Na začiatku máme ľúbivé „máte právo si myslieť, že Váš život sa už naplnil“, ktoré dokáže veľmi ľahko a rýchlo skĺznuť do „mali by ste si myslieť, že Váš život sa už naplnil“.

O eutanázii sa hovorí aj ako o dôstojnej smrti. To implikuje akoby existovala nejaká nedôstojná smrť. Zomrel muž trpiaci na rakovinu pľúc nedôstojne? V nemocnici bola pri ňom jeho manželka, umyla ho, porozprávala sa ním. Potom šla nachvíľu domov vziať nejaké veci. Po ceste jej zavolali, že zomrel. Takúto smrť nepovažujem za nedôstojnú. Dôstojná smrť však znie lepšie ako vražda.

Každý z nás žije v nejakých podmienkach. Ľudia, ktorí prežili koncentračný tábor ešte dokázali nájsť svoje šťastie. Aj v ťažkej chorobe sa dá byť veľkým vzorom. Len sa preto treba rozhodnúť a neutiecť.

Eutanázia je nenávratný útek z reality. Aj Lucy utiekla, prišla o všetko a nezískala nič.

 

Ilustračná fotka: Flickr, Alena Getman, Wonderland, CC BY-ND 2.0

Článok vyšiel pôvodne na Postoji.