Slovensko intervenuje v transgender spore

Rozhodnutie vo veci O. H. a G. H. proti Nemecku môže negatívne ovplyvniť základné princípy rodinného práva.

Istá Nemka si najskôr dala zmeniť svoje meno na mužské a o rok na to jej bolo oficiálne zmenené aj jej pohlavie. K zmene pohlavia pritom došlo bez zásahu na jej reprodukčných orgánoch. (Zásahy na reprodukčných orgánoch ako podmienku pre zmenu pohlavia už Európsky súd pre ľudské práva medzičasom v roku 2017 aktivisticky zakázal.) O dva roky po tejto papierovej zmene pohlavia (v r. 2013) sa stal „zázrak“ – tento čerstvý ‚muž‘ porodil dieťa, a to vďaka spermii od neznámeho darcu.

Nemecko si však dovolilo zapísať túto biologickú ženu ako matku dieťaťa. Na to sa začala súdiť, aby ju v matrike zapísali ako otca dieťaťa. Nemecké súdy to odmietli s odôvodnením, že podľa nemeckého zákona je matkou žena, ktorá dieťa porodila a zákon sa snaží zachovať súlad medzi biologickou a právnou realitou. Z pohľadu dieťaťa je jeho faktickou matkou osoba, ktorá dieťa porodila, a preto tak aj má byť zapísaná v matrike.

Celý spor sa dostal až pred Európsky súd pre ľudské práva, ktorého rozhodnutie vo veci  O. H. a G. H. proti Nemecku môže ovplyvniť ďalšie krajiny. Slovensko má v tomto smere obdobnú legislatívu ako Nemecko, zvlášť pravidlo, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Toto pravidlo vychádza zo známeho rímsko-právneho princípu Mater semper certa est (matka je vždy istá).

Spor môže teda ovplyvniť nielen Slovensko, ale môže mať negatívny vplyv aj na základné právne princípy, na ktorých je rodinné právo budované už tisícročia. Na tomto prípade krásne vidieť, ako uzákonenie jedného nezmyslu (konkrétne možnosti zmeny pohlavia – čo z biologického hľadiska nie je u ľudí možné) generuje ďalšie problémy, ktoré v čase jeho prijatia zrejme nikto ani len netušil.

Dobrá správa je, že Slovenská republika sa rozhodla v tomto spore intervenovať na podporu Nemecka. Ako sa uvádza v komuniké ministerstva spravodlivosti: „Nemecký ústavný súd sa vyjadril, že úmyslom zákonodarcu bolo priradiť dieťaťu rodičov tak, aby nevznikol rozpor s ich biologickým počatím v podobe dvojmaterstva alebo dvojotcovstva. ... Slovenská republika podporila tento postoj a poukázala na to, že skúmané otázky spadajú do rámca voľnej úvahy štátu, ktorý by v tomto prípade mal byť široký. ESĽP by nemal zohrať aktívnu tvoriacu rolu, ale mal by ponechať široký priestor pre voľnú úvahu štátom, o to viac, keď je v hre najlepší záujem dieťaťa.“


Článok vyšiel na Postoj.sk